Zo soboty na nedeľu si pospíme o hodinu dlhšie
{files5}
{if13}
/data/images/80581.jpg
V noci zo soboty 26. na nedeľu 27. októbra Slovensko prechádza z letného času na zimný, teda stredoeurópsky čas. Ručičky na hodinkách sa o 3.00 vrátia späť na 2.00 hod. Budeme tak spať o hodinu dlhšie.
Stredoeurópsky čas (nesprávne aj zimný čas) predstavuje prirodzené časové pásmo, do ktorého patrí Slovensko, Česká republika a ďalšie okolité štáty.
Poobedia budú čoraz tmavšie. Zatiaľ čo v sobotu bude východ slnka približne o 7.26 a západ o 17.40 hod., v nedeľu bude východ o 6.28 a západ slnka o 16.38 hod.
Hlavným cieľom zavedenia letného času bolo šetrenie energie a lepšie využívanie prirodzeného denného svetla. Nevýhodou je porušenie biorytmu, ktoré mnohým ľuďom spôsobuje problémy.
Pôvodne sa malo každoročné striedanie času už skončiť. Letný čas mal od svojho zavedenia odporcov a viaceré občianske i politické iniciatívy sa dožadovali prehodnotenia tohto zvyku. Argumentovali najmä zdravotnými dôvodmi.
Počuli ste o tom v Trnavskom rádiu.
O zavedení letného času sa ako prvý zmienil v jednom zo svojich článkov z roku 1784 významný americký politik Benjamin Franklin. Tvrdil, že ľudia by mali skôr vstávať a skôr chodiť spať, aby efektívnejšie využili denné svetlo.
Do polovice 90. rokov trval letný čas pol roka. Na území Slovenska letný čas po prvý raz zaviedli od roku 1916 do roku 1918 a neskôr v rokoch 1940 až 1949. Po tridsaťročnej prestávke ho v roku 1979 zaviedli opäť. Do polovice 90. rokov trval letný čas pol roka, no od roku 1999 sa Slovensko pripojilo k Európskej únii a letný čas trvá sedem mesiacov, od konca marca do konca októbra.
Fotogaléria
