Terapia trochu inak. Divadlo Jána Palárika predstavilo čerstvú novinku
{files5}
{if13}
/data/images/79873.jpg
Je to už nejaký ten týždeň, čo Divadlo Jána Palárika v Trnave oslávilo polstoročnicu. Počas 51. sezóny predstaví dokopy tri novinky, z ktorej bude každá niečím špeciálna.
Včera večer (11. 10.) mala svoju oficiálnu premiéru inscenácia Terapia. Za neuveriteľné dva mesiace tvorivý tím v divadle stihol nacvičiť dve verzie, každú s iným podtitulom. V oboch prípadoch ide o vzťahovú komédiu, pričom každá z verzií vyrozpráva príbeh manželskej dvojice z iných uhlov.
Prvá verzia Terapie nesie názov “Prečo máme mopslíky?“. Druhú uvádzajú pod názvom “Kde je moja čokoláda?“ Druhá verzia bude mať premiéru dnes večer. Žánrovo ide o komédie, ktoré napísala Lucia Mihálová. Inscenácie režírovala Mariana Luteránová.
Je ale potrebné upozorniť, že nejde o nadväzujúce, pokračujúce príbehy. "Sú to paralelné svety. V jednej verzii sa nám viac ukáže vnútorný svet muža, v tej druhej dostane priestor svet ženy," hovorí autorka inscenácie a umelecká šéfka divadla Lucia Mihálová.
Na tvorbe Terapie sa podieľali aj odborníci. Skúsení pároví terapeuti tvorcom dopredu prezradili, s akými problémami k nim najčastejšie prichádzajú klienti. Často sa opakovali príbehy o nerovnocenných vzťahoch, ktorých protagonistami boli narcistickí partneri. Terapeuti však hovorili aj o iných "toxických" vzťahových vzorcoch, ktoré môžeme na javisku sledovať.
Jedna z postáv hry je skutočne terapeut. Alebo skôr - gauč z terapeutickej ordinácie. Nedívame sa však na suchý proces terapie, ani zďaleka. Hoci sa na javisku vzťahová téma rozpitváva, je otázne, či je terapia ústredným motívom hry, alebo ňou prechádzajú diváci. Poskytuje totiž zaujímavé perspektívy na problémy, ktoré sa bežne vyskytujú v medziľudských vzťahoch. A hoci sa neporiadok po partnerovi môže na prvý pohľad javiť v skutočnom živote ako poriadna dráma, v divadle neostáva divákovi nič iné, ako sa nad malichernosťou - ktorú by v bežnom živote naozaj neodkázal prekusnúť- povzniesol a zasmial.
Hľadisko sa už na premiére zborovo smialo hneď niekoľkokrát. Autori v bulletine uvádzajú, že sa snažili prísť s modernou komédiou s moderným jazykom a podarilo sa to. Scéna sa počas hry často dynamicky mení a ponúka situačný, aj hlbší humor. Sympatická je aj častá personifikácia, ktorú herci stvárňujú, vžívajú sa tak do rolí mopslíkov či fotografií, čím sa zaručila rôznorodosť uhlov pohľadu na základnú tému.
Inscenácia hovorí o téme, ktorá spája všetkých ľudí od astrológov cez Amora až po terapeutický gauč, a tou je láska. Nehovoriac o tom, že milovníčka astrológie na javisku diskutuje s oxytocínom a Amorom o tom, prečo už dnes lásky niet. A na konci si o tom aj zaspievajú. Prídu na niečo? Uvidíte sami.
Na novej komédii sa zaručene zabavia všetci diváci nad 15 rokov. Má potenciál osloviť rôzne typy divákov. "Prihovárať sa bude najviac ku generácii 30 a 40-ročných, avšak viem si predstaviť, že sa na tom zabaví ako moja babka, tak moja mama, či sestra," zhodnotila Mihálová.
Po premiére sme si odchytili Danu Droppovú, ktorá si vyskúšala v hre rolu oxytocínu aj partnerky nevšímavého fotografa. "Po premiére mám taký odľahčujúci, príjemný pocit. Príjemný bol však aj proces prípravy. Myslím že aj pre kolegov hercov to bolo osviežujúce," dodala a potvrdila, že sa na hre bavili nielen diváci, ale aj herci.
Pozitívne emócie po premiére neskrývala ani Silvia Soldanová, ktorá hrala v inscenácií hneď niekoľko postáv.
"Som súčasťou aj ďalšej časti Terapie. Najprv som si hovorila, že to nedám, že sa mi to bude mýliť. Vždy sa to však dá nejako dokopy. Som preto zvedavá, ako budú ľudia reagovať na druhú časť," doplnila. Obe hry nacvičili za neuveriteľné dva mesiace. Otázkou teda zostáva, či by sa aj hercom teraz nezišla terapia po toľkom úsilí.
Po úspešnom diele Tri letušky z Paríža má Divadlo Jána Palárika v Trnave v repertoári ďalšiu komédiu, ktorá by sa v ňom mohla udržať roky. Láska je predsa večná téma.
Fotogaléria
