Denne ňou prejdú tisíce áut. Viete prečo nosí Biela hora svoj názov?

Biela hora je tak jednoduchý názov pre kopec či vŕšok, že by ste možno očakávali, že ich bude na Slovensku viac. Pravdou však je, že ultimátne jedinú Bielu horu máme v Trnavskom kraji. Často o nej počujete v dopravnom servise, z cesty lemovanej lesom však oblasť neprezrádza nič o svojom názve a o bielej farbe svojho dolomitového a vápencového podložia.

Zaujímavosťou je, že historické dokumenty za Biele hory často označujú územie, ktoré dnes celé nazývame Malými Karpatmi. Podľa Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty však v súčasnosti názvom Biele hory označujeme len krasové oblasti Plaveckého, Kuchynsko-orešanského a Smolenického krasu. No a jediná jedna slovenská Biela hora sa nachádza práve pri Bukovej, južne od kameňolomu. Vrchol podľa CHKO má 374 mnm.

CHKO preto ponúklo aj vysvetlenie historického názvu širšieho územia. "Príznačná je biela farba zvetrávajúcich dolomitov a vápencov. To bol bezpochyby aj dôvod tohto pomenovania. Tým, že dolomity intenzívne zvetrávajú, nie sú vhodným substrátom ani pre vzrastlú vegetáciu. Zároveň tieto oblasti neboli v minulosti intenzívne zalesňované hlavne borovicou čiernou, bol pohľad na biele hory ešte o čosi intenzívnejší."

Názvoslovie tejto oblasti zaujalo napríklad slovenského archeológa a diplomata Štefana Janšáka. Slovenská akadémia vied sprístupnila jeho článok Biela hora v Malých Karpatoch z roku 1963. Už v ňom autor upozorňuje na to, že názvoslovie bolo ešte pred sto rokmi využívané inak a ľudia si ale ťažko zvykali na cudzokrajne znejúci názov Karpaty, keď dovtedy často dané územie nazývali Bielymi horami.

Štefan Janšák vyzdvihol aj dôležitosť Bielej hory v minulosti, kedy bol "nízky a podružný hrebeň Malých Karpát v priesmyku medzi obcami Trstín a Prievaly" súčasťou Českej cesty. Bývala podľa neho tradičnou spojnicou, ktorá už od praveku spájala Dunajskú panvu cez úval dolnej Moravy so západnou Európou. "V dobe bronzovej putovali po nej výrobky zo slovenskej medi do Čiech, ba až do Bavorska. V časoch keltských po nej vozili Kotíni z okolia Banskej Bystrice železiarske výrobky českým súkmeňovcom," uviedol Janšák.

Počas vrcholu fungovania Českej cesty Bielou horou podľa Janšáka prechádzali stovky ľudí. Niekde do toho obdobia datuje vznik názvu Biela/Bielej hory. Poeticky to aj opísal: "Príkrejšie svahy, pokryté nízkou borinou bez lesného podrastu, spúšťajú kriedovo biely štrk do úžľabiny, ktorou sa cesta vinie. Pod nohami pútnika vŕzga jeho zásyp ako čerstvo primrznutý sneh, poskytujúc pri chôdzi mäkkú, povoľnú, ale i bezpečnú oporu. Nie je možné, aby na štrkoch nespočinulo oko so záujmom. Ako jav kontrastujúci nápadne so zeleňou najbližšieho okolia vryli sa do pamäti furmanov, kupcov i vojakov, chodiacich po stáročia v ich susedstve, na dne úžľabiny. Farba úbočia podivného kopca si ich podmanila. Nazvali ho Bielou horou."

Neskôr sa dostala Biela hora aj do literatúry. Aj v nej podľa Janšáka môžeme nájsť dve podoby názvu - Biela hora aj Biele hory. Ani básnici tak neboli v používaní singuláru či plurálu jednotní. Dva príklady za všetko, prvý z básne  D. Joachima Demiana:

 „W Preššpurku jej neni, to každý howorí,
Tušim ja len zájdem zai ti bjele Hory . . .
Wšecky mé rozkoše y staré y nowé
mám za bjelu Horu, w tom milem Kunowe.“

Štefan Janšák upozornil aj na ľudovú slovesnosť, pridal reč z kroniky Bukovčanov:
"Ešte sme neboli poniže Trnavy,
už sa nás pýtali, odkád ste trhani.
Odkád by sme boli, od téj Bílej Hory,
kde to vápenečko ve dne, v noci horí."

Alexander Lačný z CHKO doplnil, že "rozvoj cestnej siete bol najmä v novoveku presunutý do oblasti medzi Trstínom a Jablonicou  - Horský priechod Biela hora" - a preto v pôvodnom priesmyku máme  možnosť nasávať atmosféru dávnych čias práve na mieste pôvodnej Českej cesty. "Cez priesmyk pod Bielou horou vedie významná červená turistická značka medzi rozcestníkmi Buková kameňolom a Havrania skala rázcestie. Po ceste uvidíte zaujímavú časť Malých Karpát, kde hornina dolomit podlieha intenzívnej erózii a vytvára tak úchvatné geomorfologické tvary v podobe zarezaných svahov, či menšieho skalného okna," doplnil.

Na zhrnutie - cesta pre motorovú dopravu cez Bielu horu je dodnes frekventovaným úsekom. Vedie však inakadiaľ ako pôvodná Česká cesta. V geografii poznáme dnes aj názov Biele hory, ktorý má presne vymedzené väčšie územie. V Dopravnom servise Trnavského rádia skloňujeme Bielu horu v jednotnom čísle. Dopravný servis Trnavského rádia teraz naladíte na Bielej hore o čosi lepšie vďaka našej novej frekvencii 107,9 FM.

Trnavské rádio - denne s vami.