Najlepšie plesy boli kedysi v trnavskej redute. Možno okolo nej kráčate každý deň

Aj Trnava mala svoju redutu. Reduta je vo svojej podstate všeobecný pojem pre honosnú tanečnú sálu na organizovanie spoločenských podujatí, v minulosti bálov, zábav či maškarných plesov. Možno okolo tej trnavskej kráčate každý deň a ani ste o tom nevedeli. Sála na Štefánikovej ulici je dnes prakticky neviditeľná z ulice. Nachádza sa v jednom z meštianskych domov. Fungovala približne od 70. rokov 18. storočia, pýši sa preto prívlastkom baroková.

Podľa Simony Jurčovej zo Západoslovenského múzea v Trnave zistili pamiatkari v roku 1999, že šlo o dom, v ktorom sídlil Hoffmannov hostinec. Reduta, a teda veľká tanečná sála, sa nachádzala na jeho poschodí. Do ulice pozeralo päť veľkých oblúkových okien. Dnes vidíme na fasáde iba ich pozostatky, nahradili ich menšie okenice. "O funkcii domu čosi vypovedá i zachovaná výzdoba portálu s reliéfmi. Bývalá trnavská reduta bola svedkom viacerých reprezentačných plesov v 18. storočí," doplnila Jurčová.

Hanswurst prišiel do Trnavy a priniesol zábavu

Viete, kto bol za výstavbou reduty na Štefánikovej 38? Herec Matej Einziger (Mathias Joseph Einziger). Príbehu muža, ktorý prišiel zabávať Trnavu, sa venoval odborne Roman Macura, z ktorého článkov v starších vydaniach Noviniek z radnice s dovolením autora čerpáme.

V dejinách divadelníctva je postava Einzigera známa. Koncom 18. storočia bol údajne najlepším hanswurstom v Uhorsku. Výnimočne tak vedel podľa dobových dokumentov stvárniť postavu hlupáka v improvizovaných fraškách. "Matej Einziger sa prisťahoval do Trnavy v roku 1770 vo veku 48 rokov. Aby sa mohol stať trnavským mešťanom, musel vlastniť v meste nehnuteľnosť. Vhodný sa mu zdal jednopodlažný dom po Michalovi Turócim na dnešnej Štefánikovej ulici č. 38," uviedol Macura.

Takto sa dostal herec do meštianskych kruhov. Kúpil si domček za 3,5-tisíc zlatých. Po získaní svojho statusu sľúbil, že už hrávať nebude. Mal však podnikateľskú ambíciu usporadúvať divadelné predstavenia a fašiangové plesy. "Na tieto účely nechal postaviť nový reprezentačný priestor na poschodí – redutu, ktorá pozostávala zo sály s rozlohou 125 m² a priestrannej chodby. Výstavba reduty v hodnote vyše 2,5-tisíc zlatých bola ukončená ešte pred koncom roku 1770. Spoločenskému využitiu sály zodpovedalo zariadenie aj výmaľba," doplnil Macura. Do príchodu Einzigera sa v Trnave pravdepodobne neplesalo.

Aj zariadenie sály bolo honosné. Obsahovalo červené čalúnené sedenie - 24 stoličiek a päť pohoviek s plátenným poťahom a štyri pohovky s koženým poťahom. Nechýbali hráčske stoly. Na stenách viseli zrkadlá a na mešťanov svietilo sedem lustrov a 15 svietnikov.

Zábava si pýta svoju daň

V redute sa zväčša konali plesy alebo predstavenia. Bolo dôležité, aby ich neusporadúvali počas veľkých kresťanských sviatkov. Matej Einziger navrhol, aby platil mestu daň jeden zlatý za každý bál, pol zlatého za každé predstavenie. Divadelné hry sa nesmeli začať pred 19.00 hod. Podľa záznamov sa hralo aj vonku. Tam nemohli začať s predstavením po 16.00 hod. Tu sa výpočet prísnych pravidiel kultúrnych podujatí nekončí. Mestská rada nariadila aj toto:

• Masky sa mohli nosiť iba na verejných báloch, nie v súkromných spoločnostiach,
• ples sa nesmel konať 1. februára (pred Hromnicami),
• služobníctvo malo zákaz vstupu, ostatní mohli prísť len v slušných maskách,
• tancovať sa mohlo v maskách aj bez nich, po opustení plesu sa museli ihneď zložiť,
• zákaz zbraní,
• zákaz chodiť po ulici v maske, povoľovalo sa chodiť prezlečený bez masky na tvári,
• zákaz hazardných hier,
• zo sumy zaplateného vstupného sa 6 percent odviedlo pre chudobných alebo siroty, z členov mestskej rady sa vybral plesový komisár, ktorý dohliadal nad slušnosťou, bezpečnosťou a poriadkom.

Vstupenky sa predávali po 20 a 40 grošoch, päť vstupeniek bolo za 25 zlatých. Netrvalo ani rok a hercovi začalo jeho povolanie chýbať. Radnici to zdôvodnil tým, že už investoval viac ako 6-tisíc zlatých a zo samotnej krčmy na dolnom poschodí vyžiť nedokáže. A pán herec bol pravdepodobne aj presvedčivý."Žiadal, aby mohol s najatými viedenskými hercami uvádzať veselohry a drámy. Mestská rada súhlasila," doplnil Macura.

Podľa jeho údajov v roku 1771 uviedli v trnavskej redute 26 predstavení a v roku 1772 až 34. Mešťania sa o predstaveniach dozvedeli z plagátov, ktoré zverejňovali na rožných domoch. Jeden z hercov Einzigerovho ensemblu sa rozhodol informáciu rozšíriť aj na jarmoku. Ulice Trnavy praskali vo švíkoch. "Keď po dnešnej Hlavnej ulici prechádzal bubnujúci herec, nachádzal sa tam aj sluha pražského obchodníka s koňmi. Kone sa splašili a sluhu, ktorý sa ich snažil zadržať, vláčili po ulici. Následky boli tragické," doplnil Macura.

Na scénu prichádza konkurencia

Postupne sa v meste našli podnikavci, ktorí chceli úspech Mateja Einzigera okopírovať. Plesy v jeho redute však patrili až do jeho smrti v roku 1782 k najvýznamnejším spoločenským podujatiam trnavských fašiangov. "Matej Einziger nasadil latku vysoko, sumy za vstupné u konkurentov nedosahovali ani polovicu v porovnaní s Einzigerovými. Honosná sála, profesionalita a profesia zabávača zaručovali kvalitu, kvôli ktorej Trnavčania uprednostňovali verejné bály v redute," doplnil Macura.

Reduta neskôr menila vlastníkov. V roku 1796 tu otvoril Jozef Hoffman aj kaviareň. Od roku 1816 ju predal a vznikol hostinec U zlatej koruny. V Trnave v tom čase existovali aj hostinec U zlatej hviezdy a U čierneho orla. Tieto podniky mestskej rade navrhli, aby regulovala verejné plesy. 

Dnes je už slávnu históriu domu na Štefánikovej 38 takmer nič nepripomína. V minulom storočí tu podľa starších fotografií z facebookovej stránky Fotky stará Trnava sídlila predajňa mlieka, cukráreň, obchod s talianskou módou aj spodnou bielizňou, kaviareň s názvom My melody, neskôr aj fotoateliér.

Trnavské rádio - denne s vami.