Hrdina z Osvienčimu, Rudolf Vrba, sa narodil pred 100 rokmi. Z tábora utiekol s Alfrédom Wetzlerom

Patrili k jedným z mála väzňov, ktorí prežili útek z najprísnejšie stráženého koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau v Poľsku. Z tábora smrti sa podarilo utiecť 667 väzňom, väčšinu z nich nacisti chytili a popravili.

Pred 100 rokmi sa narodil protifašistický bojovník, profesor farmakológie na University of British Columbia Rudolf Vrba, vlastným menom Walter Rosenberg. Spolu Alfrédom Wetzlerom utiekli z koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau a poskytli informácie o masových vraždách, ktoré sa tam vykonávali počas holokaustu.

Keď mal Vrba 15 rokov, vylúčili ho z bratislavského gymnázia a odišiel pracovať ako robotník do Trnavy. Doma pokračoval v štúdiu, kde sa učil angličtinu a študoval ruštinu.

Útek Vrbu a Wetzlera sa začal 7. apríla 1944. Historici ho označujú za tzv. útek s misiou. Nešlo im totiž len o samotnú záchranu holého života, zároveň chceli informovať svet o tom, ako Auschwitz-Birkenau funguje a čo sa v tábore deje. Keďže Vrba a Wetzler v tábore strávili pomerne dlhý čas, vedeli, aké mechanizmy príslušníci SS spúšťajú, keď niektorí z väzňov utiekli.

V tábore boli dva okruhy strážnych veží. Jeden priamo na jeho oplotení, druhý v širšom okruhu za ním. Fungovalo to tak, že pokiaľ väzni v rôznych komandách pracovali mimo samotného tábora, vonkajší okruh strážnych veží bol obsadený príslušníkmi SS. Väzni boli pritom každý deň na tzv. apeloch veľmi starostlivo počítaní. Keď strážcovia zistili, že evidencia nesedí, príslušníci SS obsadzovali vonkajší okruh strážnych veží približne na tri dni a prehľadávali celé územie tábora, až kým väzňa nechytili.

Vrba a Wetzler sa 7. apríla 1944 ukryli vo vonkajšej časti tábora. Bolo to územie, ktoré bolo vo výstavbe, keďže sa mal tábor rozšíriť. S pomocou iných väzňov si vytvorili úkryt pod hromadou drevených dosiek. Zároveň urobili spoluväzni aj viaceré opatrenia, aby ich psy pri hľadaní nezachytili. Preto nad nimi rozsypali tabak namočený v benzíne.

Keď pri kontrole počtu väzňov ich počet nesedel, nacisti spustili alarm a začali po nich pátrať. Popri tom vypočúvali a mučili väzňov, o ktorých vedeli, že s nimi boli v kontakte. Územie tábora prehľadávali tri dni. Po nich, ako bolo zvykom, poplach odvolali, a rovnako tiež stráže z vonkajšieho okruhu strážnych veží. Vrbovi a Wetzlerovi sa tak cesta na slobodu uvoľnila.

Fyzicky vyziabnutí sa držali smerom na Slovensko. Spomaľovalo ich nielen vyčerpanie, ale aj to, že išli len v noci. Cez deň sa ukrývali, väčšinou v lesnom poraste alebo húštinách. Cesta na Slovensko im trvala približne dva týždne, pomáhali im aj miestni obyvatelia.

Štátnu hranicu prekročili pri obci Skalité, kde ich na niekoľko dní prichýlil roľník Ondrej Čanecký, svojrázny miestny človek žijúci v bezdetnom manželstve. Následne s nimi prišiel do Čadce, odkiaľ ich odviedol k lekárovi židovského pôvodu. Od neho sa dostali do Žiliny, kde ich v tzv. židovskom starobinci ukryli a vypočuli miestni predstavitelia židovskej komunity. Tam sa následne stretli aj s členmi "Pracovnej skupiny", čo bola židovská ilegálna podporná skupina pôsobiaca v Bratislave pri Ústredí Židov.

Oboch vypočuli, ich výpovede overili s dokumentami, ku ktorým mala skupina prístup. Zároveň nadiktovali správu, ktorú dnes poznáme pod pojmom Správa Vrbu a Wetzlera. Na západe sa jej najčastejšie hovorí AuschwitzProtocols, čo však je už súbor viacerých správ.

Profesor Vrba po vojne z komunistického Československa v roku 1958 emigroval. Najskôr pôsobil dva roky na ministerstve poľnohospodárstva v Izraeli a od roku 1976 bol profesorom farmakológie na Lekárskej fakulte Univerzity Britskej Kolumbie vo Vancouveri. V tomto kanadskom meste hrdina z Auschwitz-Birkenau 27. marca 2006 vo veku 81 rokov zomrel.

V roku 2007 získali Vrba a Wetzler vysoké štátne vyznamenania in memoriam - Rad Bieleho dvojkríža I. triedy a Kríž Milana Rastislava Štefánika I. triedy. Od augusta 2014 sa každoročne koná Pochod po stopách hrdinov z Osvienčimu do Žiliny. Príbeh slovenských hrdinov mapoval film Správa, ktorý slovenský režisér Peter Bebjak dokončil v roku 2020.

Udalosti stvárnia aj v Divadle Jána Palárika v Trnave

Inscenácia s pracovným názvom Wetzler poodhalí príbeh známeho Trnavčana Alfréda Wetzlera a Rudolfa Vrbu. Svoju premiéru zažije 25. a 26. apríla. Na divadelných doskách si tak pripomieme udalosti úteku týchto významných dejinných postáv z Osvienčimu. Ako už býva zvykom, Divadlo Jána Palárika prinesie s príbehom opäť niečo špeciálne, čím celý príbeh okorení. V tomto prípade to bude spolupráca s poľským divadlom v Opole a nemeckou Academy for Theatre and Digitality Dortmund. Toto predstavenia sa bude navyše hrať paralelne v Trnave a Poľsku. 

Na tomto predstavení bude spolupracovať režisér Dávid Paška. Spolu s ním sa zhodli na tom, že novinka zasadená do tragických rokov našej histórie, nebude zobrazená prvoplánovo. "Nechceme prvoplánovo zobraziť hrôzy druhej svetovej vojny. Zaujíma nás práve zákulisie a vnútorný svet ľudí z tohto prostredia," prezradil divadelný dramaturg Jakub Molnár. 

V Divadle Jána Palárika dbajú aj na akúsi dôležitosť lokálnosti, v ktorej chcú pokračovať aj v budúcich sezónach. Vidieť sme už mohli inscnáciu Filip či Palárik (a to jeho teátro), teraz to bude príbeh o Alfrédovi Wetzlerovi. "Wetzler je osobnosť svetového formátu, nebyť jeho, história mohla mať iný spád," povedal Molnár pre Trnavské rádio koncom mája pri príležitosti predstavenia divadelných noviniek v novej sezóne. 

Trnavské rádio - denne s vami.