Riaditeľ Vojenského archívu v Trnave Jozef Petráš: "Môj otec mal 46 kíl, keď sa vrátil zo zajatia"
{files5}
{if13}
/data/images/77082.jpg
Je 30. august 1944, trnavská posádka je o 15.00 hod. pevne rozhodnutá, že odchádza do povstania a nemecké vojská sú už v Boleráze. Pripomeňme si udalosti spred 80 rokov.
Slovenské národné povstanie sa stalo počas druhej svetovej vojny jedným z najväčších protifašistických povstaní. Slováci zdvihli zbraň proti okupantom a začali písať jednu z najvýznamnejších kapitol novodobých slovenských dejín. Od vypuknutia SNP dnes uplynulo 80 rokov. Tieto udalosti sme si pripomenuli s Jozefom Petrášom, riaditeľom vojenského archívu v Trnave. Donedávna bol aj predseda Oblastného výboru Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov.
Históriou a činnosťou trnavskej posádky sa zaoberá aj z osobných dôvodov. Jeho otec bol totiž jedným z bojovníkov trnavskej posádky, ktorá sa ako jediná zo západného regiónu spolu s piešťanskými letcami zapojila do povstania.
Veliteľ posádky Andrej Benka Rybár dal svojich mužov nastúpiť na nádvorie vtedajšieho sídla posádky, ktoré dnes poznáme ako sídlo Vojenského archívu. Povedal im, že ich posádka pôjde bojovať do povstania. Dal im však na výber: “Povedal, že kto chce, nech ide domov k rodinám. Aj môj otec už na to mal morálne právo, keďže mal jedného syna. Nikto ale v tom momente z nádvoria neodišiel. Po ceste sa však niektorí muži odpojili,“ hovorí Petráš.
Oficiálnym veliteľom posádky bol Andrej Benka Rybár. Do Trnavy bol poslaný aj nadporučík Karol Fraňo. “Bolo tu také dvojvládie, zdá sa však, že obaja si sadli a rozhodli sa bojovať,“ hovorí Petráš.
Nemecká armáda začala s okupáciou Slovenska 29. augusta 1944. Ján Golian dal rozkaz na začatie ozbrojeného odporu voči nemeckým okupačným silám. Krátko na to sa v Trnave zhromaždili všetci dôstojníci a vojaci do kasární. Nasledujúci deň posádka v meste uskutočnila štátny prevrat. Uzavreli a obsadili všetky dôležité objekty, ako poštu, policajnú stanicu či úrady. “Významným dňom bol 30. august, kedy veliteľovi posádky volal prezident a minister obrany. Mali dať voľný priebeh nemeckým vojskám. Keď sa posádka rozhodla opustiť Trnavu bolo asi 15.00 hod., nemecké vojská už vtedy boli Boleráze,“ hovorí riaditeľ archívu.
Vojenskú kolónu tvorilo približne 3500 bojovníkov a dobrovoľníkov. Karol Fraňo dal rozkaz k presunu trnavského vojska k Hlohovcu, bolo nemožné, aby sa trnavskí povstalci bez ťažkých zbraní bránili na mieste. “Trnavskí vojaci očakávali, že sa k nim niekto s lepšou technikou pridá, nestalo sa tak. Nitriansky veliteľ Šmigovský bol napokon aj súdený,“ pripomína Petráš.
Počas posledného augustového dňa sa trnavská posádka presunula do oblasti Žarnovice. Tam mala byť nasadená do boja s nemeckou okupačnou armádou. V obci Horné Hámre doteraz nájdeme pamätník, ktorý pripomína statočnosť bojovníkov. “Pochovaných je tam 38 bojovníkov trnavskej posádky. Zradili ich občania nemeckej národnosti. Boli to zväčša baníci, ktorí tam zozadu doviedli nemeckých vojakov,“ doplnil riaditeľ archívu. Pamätník sa pred niekoľkými rokmi podarilo v spolupráci s obcou a samosprávnymi krajmi zreštaurovať.
Slovenské národné povstanie vydržalo dva mesiace. Veľká časť bojovníkov sa usilovala o porazenie fašistických síl aj naďalej. “Môj otec skončil v zajatí, vrátil sa rok po začatí povstania s podlomeným zdravím a vážil len 46 kilogramov,“ takto referuje rodinné spomienky Petráš. Pri živote ich držalo pomyje od ošípaných.
Odchod Trnavskej posádky do SNP pripomína pamätná tabuľa na budove Vojenského archívu na Univerzitnom námestí v Trnave, ktorá bola v čase druhej svetovej vojny vojenskými kasárňami.
Fotogaléria
