V Kostole sv. Heleny požehnali rastliny. S týmto aktom sa spája jeden z najväčších sviatkov

Jeden z najväčších mariánskych sviatkov - Nanebovzatie Panny Márie slávia veriaci na celom svete 15. augusta. Náuku o nanebovzatí Panny Márie vyhlásil pápež Pius XII. dňa 1. novembra 1950 za dogmu, v ktorej uviedol, že "Nepoškvrnená a ustavične panenská Božia Matka Mária bola po ukončení svojho pozemského života s telom i dušou vzatá do nebeskej slávy.

S touto slávnosťou sa zvykne spájať aj obrad požehnania bylín a kvetov, ktorý sa uskutočnil aj v Kostole sv. Heleny v Trnave. "Liečivými bylinami a kvetinami nám darúvaš zdravie a radosť. Pripomínajú nám tvoju velebu a bohatstvo tvojho života, “ zaznelo v modlitbe liturgického obradu požehnania.

Motív kvetín vychádza z kresťanských legiend. "Podľa jednej verzie pochovali apoštoli Pannu Máriu na úpätí Olivovej hory. Z apoštolov sa však oneskoril Tomáš. Po príchode požiadal, aby mu apoštoli odsunuli balvan, pretože chcel naposledy vidieť Pannu Máriu. Potom, čo apoštolovia otvorili hrob, zistili, že sa v ňom nachádzajú iba kvety ruží, ľalií a ďalšie vonné byliny a kvetiny. Keď apoštoli uzreli v prázdnom hrobe zázrak v podobe kvetín, uverili vo vzkriesenie Panny Márie. Tieto byliny a kvetiny sa interpretujú ako zástupy mučeníkov, anjelov a panien, ktoré sprevádzali Máriu do neba,“ vysvetľuje Tlačová kancelária konferencie biskupov Slovenska 

V minulosti sa bylinám pripisovali rôzne magické účinky, proti čomu sa Cirkev ohradila a poukázala na ich prirodzené liečivé vlastnosti ako na dar Stvoriteľa. V tomto úsilí si treba spomenúť najmä na najznámejšiu bylinkárku a liečiteľku v histórii kláštornej medicíny - svätú Hildegardu. Tá bola dokonca vyhlásená pápežom Benediktom XVI. za učiteľku Cirkvi.

Trnavské rádio - denne s vami.