Zoologická záhrada sa v Trnave neujala. Kornel Mahr sa potýkal s neprajníkmi či vandalmi
{files5}
{if13}
/data/images/76169.jpg
Návšteva zoologickej záhrady je s určitosťou obľúbený spôsob zábavy pre deti aj dospelých. Medzi najrôznejšími zvieratami dokážeme stráviť nekonečné hodiny. Predstavte si, že zoo by sme mali priamo pod nosom v Trnave. Žiadne sci-fi, ale dávna a takmer zabudnutá realita.
Trnavskú ZOO si staršie ročníky môžu pamätať na Kamennom mlyne. Vznikla na začiatku 60. rokov minulého storočia.
Išlo o iniciatívu a dlhoročnú neutíchajúcu prácu Kornela Mahra. Vďaka uchovaným dokumentom vieme, čo bolo cieľom tohto milovníka prírody. V roku 1965 napísal: „...aby naše deti mali radosť z týchto zvierat, lebo však dobre vieme, že ich poznajú iba z rozprávkových knižiek“.
Kornel Mahr pôsobil ako štátny okresný konzervátor prírody. Jeho stredobodom záujmu tak bolo prostredie a zeleň v Trnave. Toto mesto a jeho faunu a flóru poznal ako vlastné topánky a nie len to. Zaujímali ho aj pamiatky, inicioval dokonca opravu Mestskej veže, ktorá v Trnave stojí do dnes. “Bol to fanatický ochranca prírody. Hoci jeho práca bola obrovskou cťou, robil ju úplne nezištne,“ pre Trnavské rádio povedala riaditeľka Štátneho archívu v Trnave Júlia Ragačová. 
V roku 1953 boli vybudované v areáli obnoveného Kamenného mlyna tamojšie rybníky a Kornel Mahr bol poverený rozsiahlou výsadbou okrasnej zelene v ich areáli. V rámci toho vzniklo aj rozárium. Neskôr pribudol aj rozsiahly ovocný sad s topoľovým vetrolamom po obvode, o ktorý sa Mahr sám staral. To ale nestačilo. “Rozhodol sa priestranstvo oživiť zverou, ktorý bol už tak domovom viacerých zvierat. V roku 1965 tu žilo 600 kačíc a 80 bažantov,“ doplnila Ragačová.
Kornel Mahr sa rozhodol oživiť tamojšie novovybudované rybníky vtáctvom. Prvými zaobstaranými zvieratami na Kamennom mlyne boli v roku 1961 tri labute. Potom pribudlo päť pávov, ktoré mali po rozmnožení osídliť aj priestory Pionierskej záhrady. Neskôr sa snažil zabezpečiť niekoľko kusov vysokej zveri a svoje žiadosti a vízie predstavoval dokonca mestskému výboru. Trnavu porovnal dokonca s Nitrou so slovami, že keď má Nitra zoologickú záhradu, prečo by nemala mať aj Trnava.
Nanešťastie, v Trnave sa našli aj ľudia, ktorým zoologická záhrada prekážala. Toto miesto si prechádzalo viacerými problémami. “Jeden z neprajníkov vypustil srnčú zver, ktorá potom utiekla. V záhrade si nepobudli dlho ani spomínané labute. Jedna zamrzla a teraz ju môžeme vidieť v Západoslovenskom múzeu. Druhá odletela,“ povedala Ragačová. Mahr sa ale nedal a svoje snaženie pretavil do žiadostí zaslaných iným zoologickým záhradám. Ďalšie labute do Trnavy prišli z Bratislavy.
Práve pred vandalmi ochraňoval tento priestor akýsi “strážca“, ktorý mal na priestranstvo dohliadať. Nie vždy sa mu to ale podarilo. “Známy je už teraz prípad chlapcov z Bieleho Kostola, ktorí do vtáctva hádzali kamene,“ podotkla Ragačová.
Osud zoologickej záhrady v Trnave
Doteraz nie je úplne jasné, akým spôsobom skončila zoologická záhrada v Trnave. Možno sa to však vďaka usilovnej práci archivárov ešte dozvieme. Momentálne totiž pracujú na osobnom fonde Kornela Mahra. Je tak možné, že čoskoro odhalia pravdu o osude priestoru, ktorý bol v tom čase výnimočným. Zoologická záhrada v Trnave vznikala ako jedna z prvých na Slovensku. Nedostalo sa jej však toľko úspechu, ako napríklad záhrade v Bojniciach.
Fotogaléria
