Na záchrane Klátovského ramena sa podieľajú aj odborníci zo STU

Reklama

Pár kilometrov za Dunajskou Stredou na ceste na Galantu nájdeme obec Dunajský Klátov. Ukrýva jedno z ramien Malého Dunaja - Klátovské rameno. Vyzdvihuje sa čistota jeho vody, ktorá prispieva k tomu, aby v okolí prekvital život a rastlinstvo. Preto tu v 90. rokoch vyhlásili aj Národnú prírodnú rezerváciu (NPR) Klátovské rameno.

Roky však plynú ako voda v Malom Dunaji a s nimi prichádza aj zmena klímy či iné faktory, ktoré národnú prírodnú rezerváciu ohrozujú. Prítok z Malého Dunaja sa zmenil a mokradiam hrozil zánik. Preto vznikol projekt Zlepšenie stavu mokrade NPR Klátovské rameno, spolufinancovaný zo štátneho rozpočtu a Nórskych fondov.

Chceli sa vyhnúť bagrovaniu

Združuje odborníkov z rôznych oblastí. Viac o svojej činnosti prezradili hydrotechnici zo Slovenskej technickej univerzity (STU). "V minulosti bolo rameno napájané vodou z Malého Dunaja, ale po povodniach začiatkom 20. storočia bolo od rieky odrezané hrádzou. Odvtedy je zdrojom vody v jeho hornej časti len priesak z podzemnej vody, nižšiu časť zásobuje hlavne odvodňovací kanál Gabčíkovo – Topoľníky. Vďaka priesakom z podzemných vôd je voda v ramene veľmi čistá, avšak jej množstvo nestačí na zásobovanie, preto je jeho horná časť v dĺžke 700 m úplne suchá a ďalších 10 km toku sa striedajú suché časti s bezodtokovými jazerami," uviedla Tatiana Zaťková zo STU.

Hydrotechnici zo STU preto pracovali na spôsobe, ako dostať do ramena viac vody a vyčistiť ho od sedimentov bez bagrovania. Jednoducho - aby sa do ramena opäť dostala voda z Malého Dunaja. "Dotácia by sa nerealizovala priamym napúšťaním, ale nepriamo, a to tak, že horný vyschnutý úsek by sa využil na filtráciu vody z Malého Dunaja do ramena,“ uviedol profesor Andrej Šoltész.

Veľkopokus sa zatiaľ neuskutočnil, postavili však ostrov

Odborníci potom urobili čiastkové bodové pokusy, aby zistili mieru vsakovania a možnej infiltrácie daného územia. Nakoniec zvážili, že by bolo najvhodnejšie vykonať veľkopokus, ktorý v takej mierke ešte nikdy nerobili. Vyhli by sa tak vyliatiu Klátovského ramena.

Ukázalo sa, že by šlo o náročný proces. "Pre veľkopokus už hydrotechnici vypracovali matematický model prúdenia vody. V prípade realizácie by išlo o jedinečný pokus, ktorý sa v takomto rozmere ešte nerobil. V lokalite by bol inštalovaný systém pozorovacích sond na sledovanie hladín podzemnej vody, aj na meranie prietoku na overenie, či dotovaná voda prúdi požadovaným smerom. Keďže veľkopokus je rozsahom aj finančne náročný, na realizáciu je potrebný pokračujúci grant a súhlas majiteľov dotknutých pozemkov," dodala Zaťková.

Neskôr vďaka matematickým modelom a iným výpočtom navrhli ďalšie riešenia problematiky vysychania mokradí. "Pre zlepšenie prúdenia vody je tiež nevyhnutné spriepustniť presypy vybudované cez rameno. V rámci modelovania vypracovali aj možný scenár sprietočnenia v súčasnosti suchého bočného ramena Soliari. Súčasťou riešenia, ako zrýchliť prúdenie vody v ramene, je návrh vybudovania sústavy ostrovov. Zrýchlením prúdenia vody by sa zvýšila aj miera odnosu sedimentov z koryta a vyčistenie dna," doplnila Zaťková. Jeden pilotný ostrov už vybudovali v lokalite Trhová Hradská a predpoklady sa splnili do bodky. Prietok sa na úseku zlepšil.

Čo bude teraz s projektom? Hydrotechnici zo STU si stoja za tým, že navrhli opatrenia, ktoré majú vysoký potenciál zlepšiť ekologický stav vodného režimu. Kľúčové bude sprietočniť existujúce presypy. V najbližších mesiacoch si preto za jeden stôl sadnú ďalší aktéri projektu spolu so zástupcami spoluriešiteľských inštitúcií. Uskutoční sa séria stretnutí s cieľom získať finančnú podporu na pokračovanie realizácie navrhnutých opatrení.

Trnavské rádio - denne s vami.