Bazilika Sedembolestnej Panny Márie v Šaštíne sa zaplní pútnikmi. Ján Havlík bude blahorečený

V mene pápeža Františka bude slávnosti predsedať taliansky kardinál Marcello Semeraro. Slávnosti budú predchádzať modlitby z miest, v ktorých pôsobí Vincentská rodina.

Ján Havlík bol mučeníkom z obdobia prenasledovania Cirkvi komunistickým režimom. Bol to bohoslovec Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul. Narodil sa 12. februára 1928 v dedinke Dubovce na Záhorí. Po absolvovaní štúdia na Apoštolskej škole vincentínov v Banskej Bystrici bol Ján Havlík už ako novic deportovaný na nútené práce a následne odsúdený za vlastizradu na desať rokov väzenia. Po rokoch tam aj zomrel v roku 1965 ako 37-ročný. 

Telo Jána Havlíka exhumovali ešte 21. júna na cintoríne v obci Dubovce. Exhumácia sa začala spoločnou modlitbou v miestnom Kostole sv. Žofie a prísahou členov komisie. "Po odkrytí náhrobného kameňa a otvorení hrobu budúce relikvie uložili do pripravenej drevenej truhlice a po zapečatení previezli do Ústavu súdneho lekárstva a medicínskych expertíz," priblížila pred časom Tlačová kancelária Konferencie biskupov Slovenska.

Po očistení a zdokumentovaní prechádzajú následne telesné pozostatky procesom konzervovania. Vložené sú do pripravovaného slávnostného relikviára a po blahorečení budú uložené v Kostole sv. Vincenta de Paul v Bratislave - Prievoze.

Proces blahorečenia 

Blahorečenie je v Rímskokatolíckej cirkvi jedným z prvých stupňov v procese k svätorečeniu. Pojem beatifikácia znamená vyhlásiť toho, kto bol doteraz nazývaný Boží služobník alebo ctihodný, za blahoslaveného.

Ide o akt, ktorým pápež dovolí, aby sa Božiemu služobníkovi preukazoval verejný cirkevný kult, na istom území, do ktorého osoba patrila, alebo v určitej skupine veriacich, napríklad v reholi. Podrobne sa pritom skúma život danej osoby, jej postoje a skutky. 

Samotné vyhlásenie za blahoslaveného sa deje prostredníctvom prečítania Apoštolského listu, ktorý pápež podpíše a jeho vyslanec ho pri svätej omši blahorečenia prečíta. Ten, kto už bol blahorečený, je už navždy zapísaný do liturgického kalendára miestnej cirkvi, alebo rehoľnej spoločnosti. Relikvie blahoslavených bývajú predkladané k verejnej úcte veriacim. Zároveň pápež stanoví aj dátum liturgického slávenia sviatku nového blahoslaveného.

Na Slovensku nejde o nič časté. Poznáme len zopár Slovákov, ktorým sa dostalo takejto veľkej pocty. 

Pavel Peter Gojdič a Metod Dominik Trčka 

Na Námestí sv. Petra v Ríme boli 4. novembra 2001 vyhlásení za blahoslavených dvaja gréckokatolícki trpitelia za vieru – prešovský biskup Pavel Peter Gojdič a rehoľný kňaz Metod Dominik Trčka. 

Zdenka Schelingová a Vasiľ Hopko

Štrnásteho septembra 2003 boli na Slovensku blahorečení mučeníci z obdobia komunizmu, rehoľná sestra Zdenka Schelingová a gréckokatolícky pomocný prešovský biskup Vasiľ Hopko. Na záver štvordňovej apoštolskej cesty ich blahorečil v Bratislave dnes už svätý poľský pápež Ján Pavol II. 

Titus Zeman

V Bratislave v roku 2017 blahorečili saleziána kňaza Titusa Zemana, ktorý bol za komunizmu prenasledovaný a zomrel v roku 1969. Pápež František schválil dekrét o mučeníctve Zemana, čo umožnilo jeho vyhlásenie za blahoslaveného. 

Anna Kolesárová

Slovensko dostalo 1. septembra 2018 novú ženskú blahoslavenú. Stala sa ňou šestnásťročné dievča Anna Kolesárová. Išlo o prvú laičku, ktorá bola na Slovensku blahorečená. Rodáčku z Vysokej nad Uhom v závere druhej svetovej vojny zastrelil vojak sovietskej armády. 

Trnavské rádio - denne s vami.