Mestská veža v Trnave má dnes 450 rokov

Trnavčania na svojich potulkách Európou spozorovali, že k mestu patrí veža, ktorá "vytvára mesto". Navyše v Trnave jej mohli dať funkciu pozorovateľne a zvýšiť tak bezpečnosť vlastnú i svojich majetkov. Trnava vežu potrebovala ako módny renesančný prejav mestského rozhľadu do širokej roviny so stálou strážnou službou.

Monumentálny projekt na stavbu veže sa nehodil do susedstva radnice, a tak padlo rozhodnutie postaviť ju do rohu námestia a Hornohrubskej ulice.

Dňa 28. júna 1574 v dome trnavského richtára Juraja Schlegla vyhlásil písomne pred richtárom a mestskou radou mešťan a murársky majster Jakub, že vežu, ktorú začal stavať na rohu námestia, dokončí. Na pomoc si priberá majstra Bernáta a Sebastiána Meralda, tiež murárskych majstrov so spoločným záväzkom. Ak by medzitým niektorý z nich umrel, vežu dokončia tí, čo zostanú nažive.

Majstri so skúsenosťami z Hlohovca

Výšku i výplatu mzdy ponechávajú na rozhodnutie mestskej rady. Keby sa neskôr na veži objavila nejaká chyba, zaväzujú sa odstrániť ju na vlastné náklady. Majster Jakub pritlačil na vyhlásenie svoju pečať. A tak účtovné knihy mesta Trnavy začali evidovať položky na stavbu.

Spoločník staviteľa Jakuba, majster Bernát, mal už za sebou väčšiu stavbu veže v Hlohovci a Michal Keglevič z Fraštáku ho odporúčal Trnave v slovenskom liste zo dňa 10. marca 1574,  že túto hlohovskú vežu postavil "bez všelijakého sváru a ruznice". Roku 1581 viedol práce na veži sám. Od 3. augusta 1574 do 21. mája 1575 vyplatili majstrom Jakubovi, Bernátovi a Sebastiánovi 459 zlatých, do konca roka 1579 stúpli výdavky na vežu na 1 250 zlatých.

Na veži pracovali majstri zďaleka. Kamenárske práce - nárožia veže sú z tesaných kvádrov. Tie robil roku 1576 kamenársky majster Anton Batista Gaal z Deutsch Altenburgu, strechu veže skonštruoval v tom istom roku Sebastián Pech z Levoče. Zároveň mesto vyplácalo robotníkom mzdy za nosenie pušného prachu do pivnice pod vežu. Roku 1585 musela sa vypísať zvláštna daň za pozlátenie gule na veži. Už roku 1590 boli na veži hodiny.

Tie dnešné sa nachádzajú na piatom poschodí veže a boli tu umiestnené od roku 1729. Pochádzajú z dielne švajčiarskeho hodinára Franza Langa.

Dnešný výzor dostala veža v roku 1794.

Veža si zažila svoje

V rokoch 1666 a 1863 pri veľkých požiaroch Trnavy zostala bez strechy a s poškodeným murivom, ale základná stavba vydržala.

Roku 1742 mesto podľa dobových záznamov kúpilo 10-tisíc klincov a dalo ju obiť plechom.

Na vrchole bola pôvodne hviezda a mesiacom. Sochu Immakuláty, teda Panny Márie, na vrchol umiestnili niekedy okolo rokov 1739 až 1742. Roku 1786 ju strhol prudký víchor. Zaujímavosťou je, socha má tvár z oboch strán, aby sa zo žiadnej strany neobrátila Trnavčanom chrbtom.

V rokoch 1864 až 1865 vznikli plány na prestavbu veže do neogotického štýlu. Návrhy sa našťastie neuskutočnili. Trnava by tak prišla o jej krásnu renesančnú architektúru.

Väčšiu opravu veže robila v roku 1938 až 1941 v Trnave známa firma Pittel & Brausewetter. V roku 1966 natreli strechu veže na červeno, v roku 1973 zasa na zeleno.

V roku 1997 robila firma Ars antiqua veľkú opravu veže. Pozlátenú sochu Panny Márie osadili na vrchol za veľkej slávnosti 7. októbra 1997. Neskôr vežu aj nasvietili.

Nezmeškajte zaujímavé rozprávanie a prehliadky

Pri tejto príležitosti výročia sa dnes (29. júna) od 14.00 h. do 18.00 h. budú na tejto dominante mesta konať túlavé prehliadky jej vnútorných priestorov. V jej okolí a v útrobách budú sprievodcovia, ktorí návštevníkom porozprávajú príbehy spojené nielen so stavbou tejto historickej budovy, ale aj so životom v nej.

Zdroje: Jozef Šimončič, Mojej Trnavem K dejinám Trnavy a okolia. 1998.
 

Trnavské rádio - denne s vami.