Štefan Banič skočil pred 110 rokmi z 15-poschodovej budovy. Dokázal, že jeho padák funguje

Píše sa 3. jún, rok 1914. Štefan Banič sa zhlboka nadýchne a skočí vo Washingtone z 15-poschodovej budovy. Pripomeňme, že na Slovensku by z tak vysokej budovy v tom čase skákať nemohol. Prvú slovenskú výškovú budovu - 11-poschodový bratislavský "Manderlák" - postavili až v polovici 30. rokov minulého storočia.

Rodák zo Smoleníc tak stojí vyššie ako väčšina jeho krajanov dovtedy stála. Na tele má čosi ako dáždnik. Ide o jeho vlastný vynález - padák teleskopickej konštrukcie, ktorý sa upína okolo tela človeka vďaka pružinám.

Zo strechy skáče s početným publikom. Na jeho výkon sa prichádza pozrieť verejnosť aj pracovníci patentového úradu. Štefan Banič sa chvíľu vznáša ako vták a neskôr po 45-metrovom páde bezpečne pristane. Vyslúžil si potlesk? Pravdepodobne. Neskôr aj oficiálne potvrdený patent. K bohatstvu to však neviedlo.

Hoci od Baniča Spojené štáty americké patent odkúpili, nikdy ho nevyužili. Podľa odborníkov bol padák funkčný, no mal svoje nedostatky. Nahradili ho schopnejšie prototypy. Štefan Banič však okrem padáku získal patent napríklad na trojrozmerné puzzle či mechanizované sane.

Neskôr sa vrátil na územie Slovenska a do dejín nášho regiónu sa zapísal ešte raz - stal sa spoluobjaviteľom jaskyne Driny pri Smoleniciach. Okrem toho sa podieľal napríklad na murovaní Smolenického zámku.

Rodáka z Neštichu dnes pripomína viacero pamätníkov, jeden z nich je aj v Smoleniciach. V obci nájdeme tiež originálny náhrobný kameň v tvare padáka či pamätnú tabuľu na rodnom dome či pamätnú izbu konštruktéra. v obci organizujú pravidelne aj Memoriál Štefana Baniča, počas ktorého sa konajú zoskoky padákom.

TRNAVSKÉ. Vieme, čo sa deje v kraji.