Švédski architekti študovali historické mapy Trnavy. Takto prebiehalo navrhovanie novej štvrte
{files5}
{if13}
/data/images/67665.jpg
Včera sme boli svedkami vyhlásenia výsledkov súťaže k veľkému projektu v Trnave, známemu ako Štvrť.
Víťazom sa napokon stali architekti z ateliéru Mandaworks AB zo Štokholmu. Podrobnosti si prečítate v tomto článku.
Po vyhlásení výsledkov sme mali šancu porozprávať sa o budúcnosti tohto miesta s Ondrejom Horváthom, vedúcim Odboru územného rozvoja a koncepcií MsÚ v Trnave a Martinom Arfalkom, riaditeľom Mandaworks AB.
Počas prezentácie bolo vidieť nadšenie v očiach pozvaných. Radosť neskrýval ani Ondrej Horváth. “Ja som strašne šťastný, že sme vybrali tento fantastický návrh. Trnavu posunie kvalitatívne na veľmi vysokú úroveň aj v rámci Európy,“ prezradil Horváth.
Tak ako pri každom projekte aj pri tomto videla porota malé nedostatky. Tento projekt je však výnimočný svojou flexibiitou, a tak sa môže rokmi postupne meniť a prispôsobovať aj v budúcnosti svojim obyvateľom.
“Porota identifikovala niekoľko slabých miest, ktoré sa tam nachádzajú či už v rámci dopravy alebo jednotlivých detailov. Celkovo je to ale veľmi flexibilné a práve to si v tomto návrhu vážime, že aj keď tie pripomienky prídu, tak jednoducho sú zapracovateľné,“ pre Trnavské rádio povedal Horváth.
Výstavba celého projektu môže zabrať dekády. Prvé byty by tam mohli stáť už o pár rokov.
“Priamo po tomto procese rozbiehame prípravu zmeny územného plánu, ktorá môže trvať aj dva roky. Ak sa to zastabilizuje, potom je to už naozaj na tom, že kto príde s akým investičným zámerom a keď my v rámci mesta uvidíme že ten investičný zámer je v súlade s územným plánom, tak sa môže stavať,“ povedal Horváth.
Ako sme už spomenuli vyššie, o celý projekt sa postarala švédska firma. Jej šéf Martin Arfalk objasnil to, ako pracovali s tým, že Trnava je úplne niečo odlišné od veľkých miest, napríklad ako jeho rodný Štokholm.
“S mojim medzinárodným tímom pracujeme v rôznych kultúrach, podnebiach a krajinách. Polovicu projektov máme v zahraničí, naučili sme sa pracovať mimo našich miest. Ďalšou pomocou bolo to, že aj mnohí z nás pochádzajú z malých miest, taktiež sme pracovali už aj na projektoch v Česku. Myslíme si, že ak chcete porozumieť situácii nikdy nemôžete prísť s návrhom zvonka, pracujeme s tým, čo je vo vnútri,“ povedal architekt.
Aký bol proces zžitia sa s Trnavou? To povedal Arfalk: “To, čo robíte je, že začnete čítať o Trnave, začnete študovať historické mapy, začnete googliť a zisťovať, ako to tu vyzerá. Snažíte sa dostať dnu do jadra, čo je nevyhnutné,“ doplnil.
Dabing architekta Martina Arfalka vznikol s podporou umelej inteligencie.
Tento obsah vznikol s podporou umelej inteligencie.
Fotogaléria
