V kalendári máme Bielu sobotu. Katolíci si spomínajú na mŕtveho Krista
{files5}
{if13}
/data/images/65518.jpg
Počas Bielej alebo Svätej soboty sa zaplnia kostoly aj v Trnavskom kraji.
Dnes je Biela Sobota. Katolícki veriaci si spomínajú na mŕtveho Krista. Prichádzajú do kostolov na modlitby a poklonu pri Božom hrobe alebo pri svätom kríži. Vo večerných hodinách sa zase radujú zo slávenia jeho zmŕtvychvstania.
Obrady Svätej soboty sa začínajú večer po zotmení v rámci takzvanej veľkonočnej vigílie. Podľa pradávnej tradície je táto noc očakávaním Pána, nocou, keď cirkev bdie a očakáva Kristovo zmŕtvychvstanie. Katolícka cirkev slávi vigíliu už ako radostnú slávnosť vzkriesenia. Znovu sa rozozvučia zvony, ktoré od štvrtka večera mlčali.
Veľkonočná vigília bola pôvodne veľmi dlhá bohoslužba, ktorá sa začínala v sobotu večer. Trvala celú noc a končila sa v nedeľu ráno krstom dospelých čakateľov na krst. V súčasnosti sú bohoslužby skrátené, obrad vigílie však zostáva liturgicky veľmi bohatý.
Liturgia veľkonočnej vigílie sa začína posvätením ohňa a veľkonočnej sviece - paškálu. Svieca je stredobodom veľkonočnej slávnosti. Od nej sa zapália sviece, ktoré si prinesú veriaci. Procesia s paškálom pripomína slová samotného Krista: "Ja som svetlo sveta, kto mňa nasleduje, nebude chodiť v tmách, ale bude mať svetlo života."
Súčasťou liturgie slova sú potom čítania zo Starého zákona. Veriacim pripomínajú dejiny od stvorenia sveta až po narodenie Ježiša Krista. Súčasťou obradov sú posvätenie krstnej vody a obnovenie krstných sľubov, svätá omša s veľkonočnými spevmi a na záver slávnostná procesia zmŕtvychvstania Pána.
Veľká noc a Veľkonočný pondelok
Zajtra (31. 3.) nás čaká Veľká noc. Ide o najstarší a najvýznamnejší sviatok kresťanského cirkevného roka. Potom nasleduje Veľkonočný pondelok, ktorý sa na Slovensku spája s mnohými tradíciami. Mládenci navštevujú dievčatá, oblievajú ich a šibú. Trnavčanka Jarmila si zaspomínala na to, ako u nich v minulosti vyzerala kúpačka. "Obyčajne som skončila vo vani. Všetky nádobky, ktoré sa v kúpeľni nachádzali a dala sa do nich dať voda, boli ňou naplnené. Pamätám si, že moja babička mala už vysúvacie zuby. Odložila si ich do pohára. Práve ten pohár aj so zubami skončil počas šibačky na mojej hlave. To už som nemala tento sviatok vôbec rada," povedala pani Jarmila.
Napriek tomu, že pani Jarmila nemala rada oblievanie, má na tieto sviatky aj pekné spomienky. "Chlapci chodievali šibať v partiách. Okrem malého šibáka mali aj jeden veľký, na ktorý sme uväzovali stužky. Chlapci sa potom večer na trnavskom povestnom korze vychvaľovali, ktorá partia mala naviac stužiek. Rada spomínam na tie večerné stretnutia na korze. Občas sme vyšibali chlapcov aj my dievčatá," prezdradila.
Trnavčanka ocenila aj krásnu výzdobu mesta, o ktorú sa v ostatných dňoch postarali deti zo škôl a škôlok v Trnave. Teší sa z toho, že v dnešnej dobe vítame v krajskom meste jar veľkými podujatiami. "Nepamätám si, že by sa robili nejaké hromadné akcie spájajúce nás s jarným obdobím. V mestách sa neozdobovalo, na rozdiel od dnešných dní, kedy je Trnava nádherne vyzdobená," uviedla Jarmila.
Veľa našich tradícií sa postupom času vytratilo. Šibačka a oblievačka ale ostáva peknou spomienkou na slovenský folklór.
Fotogaléria
