Bitky študentov v uliciach Trnavy. V 18. storočí potrápili radnicu i Trnavčanov

Nahliadnime do reality 18. storočia v Trnave. Spory mesta a Trnavskej univerzity o trestnú právomoc opisuje Jozef Šimončič v knihe Dejiny Trnavy.

Je 21. január 1744 a v uliciach sa čoskoro odohrá jedna z mnohých pouličných bitiek. Mestský kapitán sa so študentmi najprv stretol na námestí a vyzval ich, aby sa v pokoji rozišli. Hovoril s nimi po latinsky a drábi mu nerozumeli, a preto jeden z drábov chytil za ruky študenta Adama Simonffyho. Ten sa proti tomu ohradil, študenti na to obkolesili kapitána, začali do neho dobiedzať a chytali ho za plášť, načo on zavelil: Do zbrane! Drábi zatlačili študentov. Aj vojenský veliteľ vyhlásil poplach a vojaci sa pripravili na najhoršie.

Študenti sa nedali, rozobrali trhové stánky, drúkmi a palicami sa pustili do drábov, ktorí ustúpili k domu, kde býval veliteľ vojakov. Študenti hádzali kamene, šable a fakle a vojakov stojacich pred domom veliteľa nazvali "huncútmi", čo sa vtedy pokladalo za veľkú urážku. Pri tejto zrážke bol zranený študent Tomáš Ábel pod okom. Napokon zasiahol dekan Filozofickej fakulty a odviedol študentov na Univerzitné námestie. Niekoľko najbojovnejších študentov zostalo predsa len postávať pod mestskou vežou a čakalo, ako sa bude situácia vyvíjať.

Bitka mala pokračovanie a pointu. Mestský richtár Juraj Bertalánfy odvolal kapitána na poradu k sebe a zrejme mu dal jasné pokyny, pretože keď sa kapitán vracal od neho smerom k námestiu, stretol niekoľkých študentov a dlhšie s nimi pokojne hovoril. Richtár sa na to pozeral z okna a po sluhovi odkázal, aby kapitán konal tvrdšie.

Náhoda chcela, že dvaja utekajúci študenti zhodili pekárovu slúžku, nesúcu na chrbte v koši pletenky na trh. Dievča začalo kričať, študentov napadli opäť vojaci, zamiešali sa do toho drábi a bili všetkých hlava-nehlava. Tomáš Ábel, ktorému kolegovia vymývali prvú ranu, dostal druhý zásah, takže sa zrútil pred schodmi kostola Najsvätejšej Trojice a museli ho odniesť.

Študent Juraj Palkech sa chcel brániť, pod plášťom mal schovanú šabľu, ale drábi ho zbili a zavreli do mestského väzenia medzi ružindolské "bosorky", čakajúce práve na popravu.

V nasledujúcich večeroch sa zhromaždilo vyše 200 študentov na cintoríne pri Dóme sv. Mikuláša, ale profesori ich rozohnali. Študenti chceli kapitánovi zbúrať dom alebo ho vylákať do budovy univerzity a tam ho lynčovať. Richtárovi sa vyhrážali, že "jeho dom mu bude úzky."

Objavili sa správy, že študenti sa chcú pomstiť aj mestu a chcú ho podpáliť, no boli nepravdivé. Chodili však v noci po uliciach so zbraňami a hulákali.

Vysmievali sa nočným strážnikom, uťahovali si z nich, napodobňovali hlásenie hodín a keď sa ich stráže v tme spýtali: "kto tam?", odpovedali: Tvoj pán a pridali vulgárnu nadávku.

Drába prechádzajúceho cez Univerzitné námestie zbili jeho vlastným obuškom a hodili ho do potoka. Na prvú pôstnu nedeľu urobili na Univerzitnom námestí výtržnosti a strieľali z pušiek a pištolí. Drábi odmietli ísť vyberať dane do neďalekej Jeruzalemskej ulice, pretože museli prejsť okolo študentov.

V júni 1755 sa v Trnave počas odvodov pobili vojaci so študentmi, mešťanmi a remeselníkmi.

V roku 1771 uverejnil viedenský časopis Anzeigen (Inzeráty) disciplinárny štatút Trnavskej univerzity, dôkaz, že študentské výtržnosti boli stále akútnym problémom. Do Juraja (24. apríla) museli byť študenti v svojom byte večer do 9. hodiny, od Juraja do konca akademického kurzu o 10. hodine.

Ak prichytili mestskí strážnici nejakého študenta po tejto hodine, zavreli ho a ráno odovzdali univerzite. Právo nosiť šable nesmeli študenti zneužívať. Mešťania nemali požičiavať študentom peniaze a študenti nesmeli robiť dlžoby bez vedomia rodičov. Ak sa niektorý študent previnil a univerzitné konzistórium ho potrestalo, muselo o tom predložiť správu do Viedne.

Film Posledná bosorka z roku 1957 nás do obrazov, ktoré sa v Trnave udiali takmer pred tristo rokmi, aspoň na chvíľu prenesie. I keď bitky študentov neboli zďaleka také veselé.