Eva Karvašová z Piešťan získala Cenu pamäti národa
{files5}
{if13}
/data/images/57614.jpg
Rodáčka z kúpeľného mesta má za sebou život hodný knižného románu.
Organizácia Post Bellum aj tento rok oceňovala výnimočné životné príbehy. Ocenenia si prevzali osobnosti, ktorým osud do karát primiešal totalitné režimy. A tieto osobnosti sa s tým vedeli vyrovnať. Medzi ocenenými bola aj Eva Karvašová, rodáčka z Piešťan.
Počas detstva mala možnosť navštíviť rôzne prostredia. Jej rodina mala niekoľko sídel, na vidieku, v mestách aj v Budapešti. Neskôr povedala, že šťastné spomienky na detstvo ju držali nad vodou aj v budúcnosti.
Na prvú Československú republiku si spomína ako na obdobie plné elánu, či rozvoja spoločnosti a jej rodných Piešťan. Nikto podľa nej nebral vážne rastúce hrozby nacizmu. Totalitný režim však jej život začal čoskoro ovplyvňovať. V roku 1942 jej režim začal robiť problémy vo vzdelávaní. Navyše, jej otec bol lekárnik a liečivami pomáhal partizánom. Ruku k dielu podala aj ona - partizánom napájala kone. Gestapo si nakoniec po jej otca prišlo.
Po Druhej svetovej vojne mala Eva naďalej problémy so štúdiom. Tentokrát ju komunisti nechceli pripustiť k maturite, pretože jej otec predstavoval buržoáziu. Namiesto školy teda chcela pomáhať v nemocnici. Vo večernej škole pre pracujúcich maturitu predsa len dokončila a neskôr študovala v Trnave. Na pedagogickej fakulte vyštudovala angličtinu a zemepis.
Okolo roku 1953 stretla svojho prvého manžela Hermana Klačka, ktorý skončil niekoľkokrát vo väzení, napríklad preto, že si v bare zanadával na komunistov. Po návrate z väzenia sa z diplomata stal záhradník. Ich manželstvo sa chýlilo ku koncu. Eva sa zatiaľ dostala do Slovenského rozhlasu. Práve tam spoznala svojho budúceho druhého manžela, prozaika a dramatika Petra Karvaša. Ten bol v spisoch Štátnej bezpečnosti evidovaný ako nepriateľská osoba. Sama Eva bola pritom pre ŠtB zaujímavá ako spolupracovníčka. O jej kontakty v umeleckých kruhoch mala Štátna bezpečnosť veľký záujem, no Eva odmietla.
Pri odmietaní sa Eva Karvašová riadila radou svojho otca: „Vždy môžeš povedať nie. Až pokým ťa nezačnú mučiť. Potom už nemôžeš vedieť, koľko vydržíš, a koľko nie. Ale do tých čias vždy môžeš povedať nie." Riadila sa ňou v ťažkých časoch. „Môj spôsob života bol, že som vlastne tretia cenová kategória. Napred ma vyhodili z ľudovej školy, že tam nemám čo hľadať, potom z maturity a zase tretia cenová kategória a život s Petrom bola zase tretia kategória,“ uzavrela pamätníčka. Dnes Eva Karvašová žije v hlavnom meste. Venuje sa rodine a angažuje sa aj v charitatívnej organizácii International Women’s Club Bratislava, ktorej je spoluzakladateľkou.
Zdroj audio: pamětnaroda.cz
Fotogaléria
