Uličný špeciál: Precestujme v čase ulice kráľovského mesta
{files5}
{if13}
/data/images/54965.jpg
Trnava je plná nádherných a historických ulíc. Snáď o každej by sa dalo čo-to povedať. Poďme si predstaviť zopár z nich.
Hlavná ulica
Akou inou ulicou, ako Hlavnou by sme mohli začať? Jej názov svedčí o všetkom. Dnes je už ťažké predstaviť si, že by po Hlavnej premávali autá. Dlhší čas je pešou zónou. Nebolo tomu tak vždy. Ulica predstavovala kedysi hlavný dopravný ťah mestom. Prepájal dva väčšie vjazdy do mesta. Pešia zóna vznikla v historickom centre Trnavy až v roku 1988.
Nie je tajomstvom, že pre mnohých najkrajšia ulica v Trnave niesla v priebehu rokov rôzne názvy. Reflektovali zväčša momentálnu politickú situáciu. “Kedysi aj Dolná Dlhá ulica, ktorá pripomína bulvár bola premenovaná na Rákoczyho ulicu, počas prvej republiky niesla názov Masarykova ulica a v období druhej svetovej vojny by sme ju spoznali pod názvom Hitlerova ulica. Po revolúcii v roku 1948 bola premenovaná na ulicu Februárového víťazstva. Hlavnou, ako ju poznáme dnes je až po roku 1990,“ pre Trnavské rádio doplnil vedúci oddelenia spracúvania archívnych dokumentov v Štátnom archíve Trnava, Jakub Roháč.
Štefánikova ulica
K Hlavnej patrila aj terajšia Štefánikova ulica. Vtedy by sme ju mohli nazvať jednoducho: Horná Dlhá ulica, ktorá viedla k Hornej bráne. Tá smerovala k mestskému rybníku. “Koncom 19. storočia a začiatkom 20. storočia došlo k premenovaniu ulíc v duchu maďarského nacionalizmu, preto ju vtedajší občania poznali ako Kossuth Lajos utca. Po roku 1918 bola premenovaná na Štefánikovu, neskôr na Jilemnického a napokon opäť na Štefánikovu, tak, ako ju poznáme do dnes.“
Radlinského ulica
Za zmienku nepochybne stojí aj Radlinského ulica. Naši predkovia ju ale mohli poznať ako Obilný trh alebo Chlebový rínok. A prečo? Je možné, že sa na mieste jednoducho predával chlieb. “Zaujímavosťou je budova Spolku sv. Vojtecha. Jej novú stavbu postavili v 30. rokoch minulého storočia podľa návrhu architekta Františka Floriansa, rodáka zo Zavara,“ doplnil Roháč.
Hviezdoslavova ulica
Už z predošlých príkladov vyplýva, že sa názvy ulíc často menili. Nemôžeme sa preto ani čudovať, že kvôli tomu vznikali nedorozumenia, ktoré dodnes nevedia historici úplne presne vysvetliť a doložiť. Dôkazom je Hviezdoslavova ulica. "V preklade z nemčiny ju bývalí občania kráľovského mesta nazývali ako Ostrožskú ulicu. Prevládajúcou teóriou je, že išlo skôr o skomolený názov. Historici sa prikláňajú k tomu, že malo ísť o Ostrovnú ulicu. Touto ulicou totiž pretekala Trnávka, bol na nej kamenný most a vytvárať tam mohla akýsi ostrov," doplnil Roháč.
"K tomuto názvu sa prikláňajú aj dokumenty o úmrtí Ľudovíta Veľkého. Ten mal zomrieť v jednom z domov na terajšej Hviezdoslavovej." Budova sa mala nachádzať práve "na ostrove“.
Ak sme chceli stretnúť kráľa, tak na Hviezdoslavovej
"Práve dom, v ktorom mal Ľudovít Veľký poslednýkrát vydýchnuť, bol Kráľovskou kúriou," prezradil Roháč. V novodobom ponímaní to bol akýsi hotel pre kráľa a celý jeho výpravu.
Fotogaléria
