Svetlonos alebo zlý farmár Jack? Pôvod dušičkových zvykov a legiend
{files5}
{if13}
/data/images/54975.jpg
Na Slovensku si čoskoro pripomenieme dôležité a magické sviatky. Viažu sa s nimi rôzne legendy, tradície a zvyky. Rozprávali sme sa o nich so známou slovenskou etnologičkou Katarínou Nádaskou.
V minulosti medovina, dnes kahance a vence
O niekoľko dní, 1. novembra si pripomíname na Slovensku Sviatok všetkých svätých. O deň na to zase oslavujeme deň Pamiatky zosnulých. Ľudovo sa tieto sviatky nazývajú Dušičky. Deň Pamiatky zosnulých má korene u Keltov, Germánov a Slovanov. "Kelti napríklad poznali Sviatok Samhain. Slovania takisto uctievali mŕtvych predkov. Verili, že v tomto období sa môžu na jednu noc mŕtvi predkovia vrátiť, a preto im prinášali na hroby medovinu, medové koláčiky a iné obetné dary," priblížila sviatok etnologička Katarína Nádaská.
Cintoríny v týchto dňoch rozžiaria obce a mestá. Zapálením sviečky si pripomíname duše zosnulých. "Sviečka je ako taká spomienka, pretože u nás sú tieto sviatky v rámci kresťanstva spojené hlavne s duchovným prežívaním, s návštevou obradov v chráme, a teda s modlitbami za duše v očistci. Ale takým vizuálnym pripomenutím duše zosnulého je práve zapálenie sviečky, a kvety znamenajú úctu a spomienku na zosnulých," uviedla etnologička. Dekorovanie hrobov sme podľa nej prebrali od starých Slovanov.
Svetlonos viedol štamgastov po blúdnych cestách
Na Slovensku sa s dušičkami viaže aj legenda o Svetlonosovi. V starých slovanských tradíciách išlo podľa Nádaskej o nadľudskú bytosť: "Svetlonos je démonická bytosť, ktorá lákala ľudí z cesty. Pocestní sa obyčajne riadili len tým, že videli svetielka z petrolejových lámp alebo zo sviečok. Svetlonos ich vlastne lákal. On sa prejavoval ako také svetielka, ktoré poskakovali, takže pocestný sa často vydal za Svetlonosom, a ten ho zaviedol do nejakej priepasti, do húštiny, do lesa." Príbehy o Svetlonosoch sú v našej krajine veľmi rozšírené.
Svetlonosom sa nazývala tiež tekvica. Tá typická oranžová má pôvod v Amerike. Do Európy sa začala dovážať po zámorských objavoch. "Cestu do slovenských záhrad si našla až v prvej tretine 20. storočia, v niektorých regiónoch aj neskôr," potvrdila Nádaská. Tekvice sa zbierali v jesennom období. Počas Dušičiek sa z nich pripravovali prívarky či polievky. Šupa z tekvice sa vyhadzovala, no nakoniec sa pre ňu našlo využitie.
Americký Halloween nie je tak úplne americký
Ide o predvečer a noc z 31. októbra na 1. novembra pred Sviatkom všetkých svätých. Halloween mnohí ľudia považujú za americký sviatok. Svoje korene má však v Európe. Pochádza totiž z územia dnešného Írska. Konkrétne z obdobia veľkého vysťahovania do Spojených štátov. "Sťahovali sa, pretože tam bol hladomor. Íri si tak do Ameriky priniesli svoje zvyky a tradície. Okrem toho, že verili, že sa duše môžu počas Sviatku všetkých svätých vrátiť na jednu noc medzi živých, neskôr vo folklóre vznikla aj legenda o zlom farmárovi menom Jack," začala s rozprávaním etnologička.
Súčasťou Halloweenu je aj koledovanie. To malo spočiatku sociálny rozmer, čo znamená, že chudobné deti prisťahovalcov chodili na obchôdzky. "Želali ľuďom šťastný sviatok a pripomínali si tak Pamiatku zosnulých. Bohatšie rodiny obdarovávali deti. Na začiatku to boli praktické veci ako svetre, ponožky a podobne. Až zhruba v 30. rokoch 20. storočia sa koledníci začali obliekať do karnevalových kostýmov. Dostávali za to najmä sladkosti," priblížila tradíciu nosenia kostýmov Nádaská.
Rôzne časti sveta ponúkajú odlišné pohľady na tento sviatok. Spája ich ale spoločná myšlienka, ktorou je spomínanie na našich blízkych, ktorí už nie sú medzi nami. Práve to má byť podľa ľudových tradícií hlavným posolstvom nadchádzajúceho Sviatku všetkých svätých.
Fotogaléria
