Kútna plachta, pôlka či čepiec. Takéto slová poznala móda trnavského vidieka
{files5}
{if13}
/data/images/52577.jpg
Navštívili sme etnografickú expozíciu Západoslovenského múzea v Trnave, ktorá ukazuje, ako sa na vidieku v okolí Trnavy žilo a obliekalo. Zistili sme aj to, že červené stuhy vo vlasoch dievčat znepokojovali cirkev.
V rámci Dní európskeho kultúrneho dedičstva nás výstavou sprevádzala kurátorka a etnografka Aneta Vlčková. Jej zaujímavé rozprávanie si spolu s nami aj napriek upršanej sobote (23. 9.) vypočuli takmer štyri desiatky návštevníkov.
Prvá zastávka viedla okolo čepcov z okolia Trnavy. Boli zdobené rôznymi technikami. Dozvedáme sa, že Trnava je známa zlatou výšivkou. Tá zdobila prevažne sviatočné odevy a čepce. Mladé ženy čepiec nosili po vydaji. Niekedy čepce zdobili aj hlavy žien z mesta, išlo o módnu záležitosť a akýsi prejav vlastenectva.
Napríklad červený čepec na snímke vlastnila mestská mladá žena, ktorá si ho upravila podľa osobného vkusu, popisuje Aneta Vlčková.
V okolitých dedinách sa používali aj čepce vyšívané hodvábom či biele výšivky doplnené dierkami.
Čepce sú originály, preto sú uložené za ochranným sklom. Veľkú časť výstavy si však môžete ohmatať a vyskúšať. Napríklad repliky klobúkov, ktoré vyrobila šikovná klobučníčka z Trnavy.
Výstava je rozdelená na bývanie, stravovanie, odievanie, dobové remeslá, vinohradníctvo či hrnčiarstvo a kováčstvo. Expozíciu uzatvára tvorba ľudového umelca Heřmana Landsfelda.
Oblečenie nášho kraja. Bohaté výšivky a zlaté nite
V Západoslovenskom múzeu sa zabavia a výstavu si užijú aj najmenší vďaka ilustráciám ku každej z tém. Deti na nich sprevádza dievčatko v trnavskom kroji pri typickom domčeku nášho regiónu. V trnavskej oblasti mali dievčatá mená svätíc. A tak kreslené dievčatko pokojne môžete nazvať Rozália, Františka, Štefánia alebo Anna či Mária.
Oblečenie našich predkov vynikalo krásnymi výšivkami. Tým, že ľudia v Trnave a v okolí žili pri úrodnej pôde, boli bohatší, mohli na špeciálne príležitosti použiť aj drahšie materiály.
Často sa používala zlatá niť. Tí, ktorí neboli majetní, vyšívali aj žltým hodvábom alebo bielou výšivkou. Tá bola podľa kurátorky Anety Vlčkovej obľúbená a typická pre odev Trnavy.
Aj takzvaný rubáš predstavoval v minulosti jednu z tradičných ženských odevných častí. V trnavskom regióne bol z konopného plátna. Skladal sa z driečika a sukne, ktorá bola vpredu hladká a vzadu husto riasená. Prednú časť zväčša prekrývala zástera, preto bývala nezdobená. Avšak zadnú stranu rubáša si najmä dievčatá a mladé ženy v oblasti krížov zdobili cez zošité riasy širokým pásom výšivky.
Móda sa týkala aj tých úplne najmenších. Dieťa cestou do kostola v deň krstu prikrývali takzvanou krstnou plachtou. Hovorilo sa jej aj deka či dečka a patrila k obradovým textíliám. Mala ochrániť novorodenca hlavne pred urieknutím, čo zdôrazňovala i jej bohatá výzdoba s centrálne umiestnenými kresťanskými symbolmi.
Krstná plachta bývala zdobená zväčša rozličnými výšivkovými technikami, od 20. rokov 20. storočia aj maľovaním či farebnou sklenou drťou. Na krst niesla dieťa krstná matka sprevádzaná babicou, čiže pôrodnou asistentkou, ktorá krstnú plachtu na túto príležitosť požičiavala. Saténová krstná plachta na výstave pochádza z Cífera a bola vyrobená okolo roku 1900.
Červená vraj priveľmi rozptyľovala na omšiach
Kým vydaté ženy nosili čepce, mladé dievčatá zasa stuhy. To v tom čase spôsobovalo aj isté komplikácie. Výrazné červené mašle podľa Vlčkovej neboli po vôli farárom.
Zaujímavosťou je kútna plachta. Tú vešali okolo postele, v ktorej ležala žena po pôrode spolu s bábätkom. Obom poskytovala izoláciu od ostatných členov rodiny, keďže v tých časoch obývalo jednu izbu nezriedka aj desať členov rodiny. Utkaná bola z konopného plátna.
Plachta mala zabraňovať vplyvu zlých síl na pôrodom zoslabnutú ženu a novorodenca. Tomuto účelu zodpovedala i výzdoba kútnice s motívmi vtákov, sŕdc, stromu života, kvetov, ktoré symbolizovali život, šťastie a lásku.
Za kútnou plachtou žena ostávala počas šestonedelia. Túto utkal tkáč Hargaš z Bučian koncom 19. storočia.
Pôlka, či polka, pulečka alebo odzevačka patrila k najstarším ženským odevným súčiastkam a mala predovšetkým obradovú funkciu. Nevesta ju mávala ovinutú okolo pliec, žena v nej po pôrode chodila do kostola či na významné spoločenské udalosti. Dávali jej ju aj do hrobu.
V rámci výstavy sme mali možnosť nahliadnuť aj na výber vyšívaných rukávcov. Jedna z najkomplikovanejších výšiviek pochádza z Križovian. Výšivky križovianských žien boli tradične veľmi kvalitné. Kurátorka Aneta Vlčková pre Trnavské rádio prezradila, že ide aj o jej najobľúbenejší kúsok z výstavy.
Stála expozícia je prístupná v rámci otváracích hodín Západoslovenského múzea. Pokojne aj cez víkend. Oplatí sa vidieť.
Fotogaléria
