Z Trnavy do Drnavy. Vyrábali tu svetové železo
{files5}
{if13}
/data/images/52008.jpg
Víkendová spoznávačka nás z Trnavského kraja zaviedla na Gemer, do obce Drnava.
V malej obci s názvom foneticky pripomínajúcim Trnavu, sa diali veľké veci.
Železo svetovej kvality z Drnavy zdobí aj Budapešť. Stačí si všimnúť nápisy Dernői vasgyár - teda Drnavská železiareň.
Poďme ale postupne. Výlet na Gemer, to je aj hrad Krásna Hôrka, ktorý je po požiari v roku 2012 ešte stále zatvorený, no finišujú tu s rekonštrukciou. Zatiaľ môžete navštíviť prekrásne mauzóleum Andrássyovcov a slávny kaštieľ Betliar. Vstupenky do oboch pamiatok súčasne sú za zvýhodnenú cenu.
Nevynechajte Drnavu
Pred budovou niekdajšej železiarne nás víta Café Kispest. Svojim názvom odkazuje na slávne časy obce.
V roku 1844 tu totiž odliali nosníky a hlavné časti pre Széchenyiho reťazový most - Lánchíd, spájajúci Budín s Pešťou.
Po vykonaní prísnych technických skúšok porazila Drnava zahraničnú konkurenciu.
Nový most sa stal symbolom Budapešti a vraví sa, že keď po ňom prvýkrát prešiel cisár František Jozef I., označil Drnavu za “Malú Pešť” - teda Kispest.
Špička v celom Uhorsku
Prvú vysokú pec dala v Drnave postaviť v roku 1817 na mieste štyroch bývalých slovenských pecí vdova po Štefanovi III. Andrássym, Mária Festetichová.
Keď v roku 1835 navštívil Drnavu známy britský technik John Paget, poznamenal, že v dedine sa nachádza zlievareň, ktorú treba určite vidieť.
Gróf Andrássy zveľaďoval podnik na základe poznatkov získaných v rámci študijných ciest v zahraničí. Do zahraničia vysielal aj vlastných technikov, aby si osvojili nové metódy. Dvoch hámorníkov dal vyučiť na vlastné náklady v Nemecku, kde ich pobyt trval dva roky.
Železiareň v Drnave bola v 30. rokoch 19. storočia považovaná za vzorový železiarsky závod v Uhorsku. V zlievarni sa odlievali aj strojné súčiastky, železničné výhybky a kolesá, ale aj dekoratívne a spotrebné predmety ako liatinové piecky, náhrobníky, mreže či zábradlia.
Odliali tu aj špeciálne točité schodisko pre služobníctvo, ktoré sa nachádza v kaštieli Betliar.
Súčasťou výrobného programu boli drobné predmety pre zámočnícke dielne, ale aj sporáky, nádoby, kotle, závažia, súčiastky do hodín a podobne.
V roku 1851 sa železiareň prezentovala ako vzorová továreň v celouhorskom meradle na 1. svetovej výstave v Krištáľovom paláci v Londýne, kde vystavovala hutnícke polotovary a tyčovú oceľ.
Za ťažkú prácu mali robotníci špeciálny príspevok
Už v roku 1840 založil Juraj Andrássy tzv. bratskú pokladnicu. Robotníci do nej prispievali z každej zarobenej zlatky jeden grajciar a za to im pokladnica poskytovala liečbu a lieky. V prípade úmrtia jednorazový príspevok ako pohrebné.
V tom období zlievareň produkovala ročne niekoľko tisíc ton surového, kovaného i liateho železa. Ťažká práca sa často podpisovala na zdraví robotníkov.
V roku 1894 dali železiareň do prenájmu nemeckým podnikateľom Sárkányovi a Sochneiderovi, ktorí založili firmu Spoločnosť nájomcov drnavskej železiarne.
V roku 1900 prevzala podnik Rima-muránsko-šagótarjánska železiarska spoločnosť. Vtedy pribudla do areálu dnešná vstupná budova.
V roku 1908 sa výroba podstatne obmedzila a chýrnu železiareň zatvorili v roku 1915.
Dnes tu stojí postupne chátrajúca budova. S výhľadom na ňu si môžeme dať aspoň dobrú kávu.
Zdroje: Čierne diery, Košice online