Z okresného riaditeľa hasičov na krajského. Rozprávali sme sa so Zoltánom Takácsom
V zbore je už desiatky rokov. Mohlo to byť celé však úplne inak - Zoltán Takács najprv pracoval ako automechanik.
Hasičom je už 31 rokov. O zdravie a bezpečnosť sa v trnavskom okrese staral z pozície riaditeľa okresných hasičov. Dá sa povedať, že chýr o jeho schopnostiach sa dostal na najvyššie miesta a dnes už Zoltána Takácsa predstavujeme ako krajského riaditeľa Hasičského a záchranného zboru v Trnave. O dlhoročnej kariére a postrehoch z praxe sa s nami dnes porozprával v Rannej show. To najzaujímavejšie z rozhovoru si môžete prečítať nižšie.
Vy aktuálne vediete krajské riaditeľstvo v Trnave. Nie je to však pre Vás až taká novinka.
- Je to tak, s poverením som na tejto stoličke už 17 mesiacov. Oficiálne som od 15. augusta iba krajským riaditeľom.
Množstvo detí chce byť hasičom odmalička. Bolo tak aj u Vás?
- Vôbec to tak nebolo, v mojom prípade šlo o spontánne rozhodnutie. V roku 1992 potrebovali obsadiť miesto v závodnom hasičskom zbore, tak som opustil svoju pôvodnú profesiu automechanika. Nové povolanie mi prirástlo k srdcu a robím ho dodnes.
Kompetencie hasičov sa za ostatné roky zmenili aj legislatívne. Už vás napríklad nevoláme požiarnici.
- Presne tak, zmena je v názvosloví, ale aj v kompetenciách. Dnes už riešime všetko od odchytu hadov až po živelné pohromy. Nie je to len o práci s ohňom. Podľa štatistík absolvujeme najviac technických zásahov, hasenie je až na druhom mieste. Preto sa nazývame príslušníkmi hasičského a záchranného zboru.
Aké zmeny ste ešte v povolaní hasiča postrehli za všetky roky v praxi?
- Naša práca sa zmenila tak, ako sa zmenila aj naša spoločnosť. Vyvíjame sa. Je viac výjazdov, ale aj viac techniky či ľudí. Niečo môžeme pripísať aj globálnemu otepľovaniu. Pred rokom 1992 bolo v Trnave približne 200 výjazdov ročne, dnes ich máme okolo tisícky. Čo sa týka klimatickej krízy, vnímame aj požiare v zahraničí. V Grécku horel predsa jeden z najväčších požiarov v histórií. Na Slovensku aj v našom kraji preto robíme viac v oblasti prevencie.
Keď sa pozrieme do nášho kraja, kde vnímate najvyššie riziká dopadov klimatickej krízy?
- Monitorujeme najmä oblasť Záhoria - okolie Senice, Skalice a ich borovicové lesy. Aj ja som tam bol na výjazde, dvakrát, ešte ako člen výjazdovej služby. Hasiť lesné požiare bolo v minulosti veľký problém, pretože sme nemali k dispozícií napríklad vrtuľníky, tak ako máme dnes. Všetko sme robili peši a hadice sme ťahali aj stovky metrov.
Určite to však neznamená, že sa dnes hasiči nudia. Alebo sa mýlime? Čo vlastne robia príslušníci zboru, ak práve nezasahujú v teréne?
- Majú pevne nalinajkovaný program. Ráno prídu do práce, preberú si techniku, nasleduje krátka porada. Rozdelia si úlohy, v programe majú aj výcvik, ošetrovanie techniky, telesnú prípravu. Nájdu si však aj priestor na odpočinok - a nočný kľud.
Hasičov v akcii uvidíme v Trnave už 11. septembra. Chystajú 19. ročník Krajskej súťaže vo vyslobodzovaní osôb z havarovaných vozidiel. O pohár župana sa budú uchádzať tímy z celého kraja. Podujatie nájdeme na Trojičnom námestí. Viac sa dozviete vo svojej obľúbenej podcastovej aplikácii, napríklad Spotify či Apple Podcast.
Overené správy a príbehy, ktorými žijete. Každý deň v Trnavskom rádiu.
Fotogaléria
