Jaskyňu Driny preskúmame aj počas jesene

Reklama

Prázdninové mesiace tohtoročného leta patrili v jaskyni Driny pri Smoleniciach v okrese Trnava medzi priemerné. Návštevnosť v júli a auguste ovplyvnili viaceré výkyvy počasia vrátane silného ochladenia, víchrice a hrozby padania stromov. Podľa správcu Petra Zvonára bude táto jediná sprístupnená jaskyňa na západnom Slovensku otvorená aj počas jesene.

Jaskyňu sme pred časom navšítili aj my. Návštevníkom ponúka svoju sintrovú výzdobu s typickým zúbkovitým lemovaním. Prehliadková trasa má 450 metrov. V jej útrobách je priemerná teplota okolo 7 stupňov a láka turistov aj zo zahraničia. "Podstatnú časť našich návštevníkov tvoria domáci turisti, ale hojne chodia aj z Čiech a ďalšiu skupinu tvoria anglicky hovoriaci návštevníci," povedal správca Peter Zvonár.

Oproti predchádzajúcim sezónam ubudlo Poliakov, ktorí začali uprednostňovať podľa neho pobyty pri mori. Bez ohľadu na národnosť časť turistov príde vždy nepripravená na zmenu teploty. Do jaskyne idú v lete v ľahkom oblečení vrátane malých detí. "A potom sa čudujú, ako im je chladno," upozornil správca. Jaskyňa sa preto vyzbrojila aspoň základnými pokrývkami na ochranu najmenších, ktoré sú rodičom k dispozícii.

Driny sú jednou z hlavných turistických atrakcií Malých Karpát. Majú otvorené denne okrem pondelkov vo viacerých vstupoch. Posledný je o 16.00 hod. "Hodiny vstupov sú zverejnené na tabuli už na parkovisku rekreačného strediska Jahodník, odkiaľ je prístupová cesta," povedal Zvonár. Prehliadka tejto národnej prírodnej pamiatky trvá okolo 35 minút. Od parkoviska je vchod vzdialený asi kilometer lesnou cestou, záver chodníka je pomerne strmý so 100 schodmi.

Interiér jaskyne tvoria úzke puklinovité chodby s príznačnými menami. Nazývajú ich napríklad Chodba spolupracovníkov, Beňovského chodba, Sieň Slovenskej speleologickej spoločnosti. "V podzemných priestoroch sú zastúpené sintrové vodopády, náteky, pagodovité stalagmity a rôzne formy stalaktitov. Vyskytujú sa aj sintrové jazierka, ktoré sú doplňované presakujúcou zrážkovou vodou," informoval Zvonár.

Záhadnú dieru na Drinkovom vrchu poznali miestni už v 19. storočí, no jej oficiálnymi objaviteľmi sa v roku 1929 stali Ján Banič a Imrich Vajsábel. Pomohol im k tomu svetový vynálezca padáka, rodák Štefan Banič. Prvých 175 metrov sprístupnili už v roku 1935. Po provizórnom elektrickom osvetlení z roku 1939 bola jaskyňa Driny v roku 1943 napojená na verejnú elektrickú sieť. Vlani v júli došlo k podpisu memoranda o spolupráci na projekte na zvýšenie turistickej atraktivity jaskyne a oblasti Smolenického krasu. Podpísali ho zástupcovia Trnavského samosprávneho kraja, rezortu životného prostredia, Lesov SR, Štátnej ochrany prírody SR, Správy slovenských jaskýň a miestnej samosprávy.