Záhorie je krajinou mlynov. Zabudnuté technické pamiatky nájdeme od Kútov po Plavecký Mikuláš

Záhorie ukrýva mnohé poklady. Trnavské rádio ich často vyzdvihuje vo vysielaní alebo na webe. Okrem známych turistických cieľov však často natrafíme aj na niečo netypické. Čierne diery v publikácii Priemyselné pamiatky a zabudnuté miesta Slovenska ponúkajú niekoľko trás, ktoré môžeme prejsť v rámci alternatívneho spoznávania našej krajiny. Nie po komerčných pamiatkach a turistických pasciach – ale po miestach s neskutočným genius loci. 

Jedna z týchto trás vedie aj po Záhorí. Nájdeme ju v druhej knihe zo série. Autori región nazvali Krajinou mlynov. Skutočne – pôsobili tu mnohé mlynárske cechy, ktoré boli inde skôr raritou. Vo väčšine prípadov mlyny prestali fungovať po roku 1948, po znárodnení. Kým v Holíči dodnes môžeme obdivovať unikátny veterný mlyn, typické boli skôr tie vodné. Taký je aj v Kútoch, kde môžeme začať pomyselný (alebo váš budúci) výlet.  

Kúty

V Kútoch stojí Polákov mlyn. Dá sa k nemu odbočiť z hlavného ťahu na Sekule za čerpacou stanicou. Dodnes ukrýva staré technické vybavenie. Stroje podľa Čiernych dier pochádzajú z pardubickej firmy, ktorá sa významne pričinila o rozvoj mlynárstva v strednej Európe. Pamiatka chátra, pretože má po znárodnení okolo sto majiteľov.

V Kútoch je ďalšou peknou zastávkou železničná stanica. „Význam získala po vzniku Československa, keď sa ocitla na hlavnej trati medzi Prahou a Bratislavou, preto bolo potrebné nové moderné zázemie vrátane výpravnej budovy, vodojemu či depa. Prvé náčrty sú z roku 1920 a vychádzajú z architektúry Dušana Jurkoviča. S výstavbou sa začalo až v roku 1928 a napriek redukcii ozdobnosti nesie budova stále prvky ľudovej architektúry. Dokončili ju v roku 1930,“ vysvetlili Čierne diery s tým, že niektoré detaily už nenájdeme. Zmizli pod polystyrénom.

Šaštín-Stráže

Mesto je známe najmä vďaka bazilike, no neďaleko nájdeme aj Kartúnku na výrobu textílie zo zmesi ľanu a bavlny. Sídlila v niekdajšom kaštieli zo 17. storočia. Bola jednou z prvých manufaktúr na našom území a zamestnala viac ako tisíc ľudí. V neskoršej histórií doplatila Kartúnka na neexistujúcu železnicu v meste. Prerobili ju na moderný cukrovar, no náklady na prepravu boli drahé a výrobu ukončili v roku 1895. O tri roky neskôr prišiel do mesta prvý vlak.

„Kartúnka dopadla lepšie ako barokový pivovar, jeho strecha už zmizla a s ňou aj nádej na obnovu,“ dodali autori knihy. Kartúnka je zaujímavá ešte z jedného hľadiska  - úzko podmienila vznik vrbovskej Trikoty.  V meste Šaštín-Stráže netreba obísť ani synagógu.

Mlyny v Gbeloch a Skalici

Mlyn nájdeme, podobne ako v Kútoch,v podstate medzi domami. Založili ho bratia Pilárikovci. Podobný mlyn postavili aj v Skalici. Oba mali elektrický pohon. Gbelský mlyn prestavali po požiari v 20. rokoch, takže dodnes stojaca budova je z roku 1945. 

Osudy mlynov boli po páde režimu odlišné. Skalický mlyn sa stal múzeom. "Mlyn v Gbeloch nemá zatiaľ to šťastie na záchrancu," dodali Čierne diery.

Zdroj: Čierne diery 2: Priemyselné pamiatky a zabudnuté miesta Slovenska. Prvé vydanie. ISBN 978-80-973550-2-9. 

Trnavské rádio - denne s vami.