Premávka sa na trnavských cestách rozbehla naplno začiatkom 20. storočia
{files5}
{if13}
/data/images/45435.jpg
Západoslovenské múzeum v Trnave skúmalo rozvoj dopravy v meste.
Hustá premávka v Trnave je takmer každodennou konverzačnou témou. Západoslovenské múzeum v Trnave priblížilo počiatky automobilovej dopravy. Informovala o tom Simona Jurčová, vedúca prezentačného oddelenia Západoslovenského múzea v Trnave.
Podľa nej sa doprava rozprúdila v Trnave po Prvej svetovej vojne. Hneď v počiatkoch bolo na cestách viacero typov vozidiel, a to aj napriek tomu, že v Malom Ríme žiadna oficiálna predajňa áut pravdepodobne nebola. "Vieme však, že v roku 1925 sa konal prvý kurz šoférovania v novej autoškole. Máme z neho zachovanú aj fotografiu. Vieme tiež, že na Kollárovej ulici mal autoopravovňu Ján Duda s predajňou súčiastok a benzínkou. Jeho chlapci raz vyťahovali automobil spadnutý do Trnávky povedľa parných kúpeľov," uviedla Jurčová.
Po autá si Trnavčania mohli zájsť napríklad do Nitry či Bratislavy. Na čom jazdili, to vieme podľa historických fotografií - Trnavčania sa radi odfotili pri svojich Tatrách, Fiatoch či vozidlách značky Walter, Laurin & Klement a podobne.
Popularita automobilov postupne rástla všade vo svete. Čoraz viac ľudí sa na autách vydalo i na výlety, o čom svedčí takmer 500-stranový Sprievodca po cestovaní autom po Slovensku a Podkarpatskej Rusi. Ten vyšiel v roku 1927 v slovenčine a nemčine. "Šoférom veľmi podrobne popísal jednotlivé mestá pre turistiku autom – teda poskytol informácie o garážach, autodielňach, benzínových čerpadlách, ubytovacích zariadeniach, zaoberal sa vzdialenosťami medzi mestami, obcami, ponúkol zaujímavé turistické trasy a zaujímavé miesta, ktoré možno cestou navštíviť. Obsahoval tiež automapy podľa krajov s vyznačením ciest a ich kvality. Stal sa populárnym, takže následne vychádzal aktualizovaný takmer každý rok," priblížila Jurčová.
Trnava však podľa nej nebola v centre záujmu autorov. "V sprievodcovi je predstavená na približne jednej a pol strane, bez jediného obrázka a reklamy, akoby publikáciu mesto odignorovalo. Text uvádza, že mesto Trnava (146 m n.m. a 18 000 obyvateľov) má garáže na Hlbokej ceste (Kordík a Hlavatý) a na Kollárovej ulici (Karpathia). Uvedené sú tiež ceny za box, umývanie, benzín a olej, ale aj mená majiteľov čerpacích staníc v meste a ceny pohonných hmôt," dodala. Autori v publikácii navyše odporučili návštevu Trhov slovenskej ľudovej výšivky.
Na výlet poslali vtedajších motoristov po troch trasách. "Poslali ich na 1. smer Budmerice, Modra , 2. smer Suchá, Košolná, Dlhá, Ompitál a 3. smer Šelpice, Boleráz, Bínovce, Nádaš. Na rozdiel od Trnavy je kúpeľnému mestu Piešťany venovaných osem strán textu so šiestimi obrázkami a jednou reklamou," uzavrela Jurčová.