Zašlá sláva budovy starej trnavskej železničnej stanice

/data/images/44918.jpg
{files5}
{if13}
/data/images/44918.jpg

Budova stanice z roku 1896 zažila zmeny politických režimov, svetové vojny, ale aj postupný rozvoj železnice až po jej elektrifikáciu. Dnes stojí tak trochu bokom, opustená, no nie prázdna.

Začatie prevádzky elektrifikovanej železničnej trate Bratislava - Trnava. | Foto: Ivan Lužák
Začatie prevádzky elektrifikovanej železničnej trate Bratislava - Trnava. | Foto: Ivan Lužák
Reklama
Vyberte si z ponuky našich reklamných produktov

Výpravnú budovu, ktorá slúžila až do roku 1991, postavili ešte za Rakúsko-Uhorska. Stará staničná budova mala nahradiť pôvodnú budovu parostrojnej železničnej stanice. Dnešná "stará stanica" našťastie zostala aj po spustení prevádzky novej budovy. Má už iné využitie. Pamätá si však toho veľa.

Stará stanica je pamätihodnosťou

Krajský pamiatkový úrad (KPÚ) v Trnave hovorí, že budova nie je síce národnou kultúrnou pamiatkou, je však zaradená do Zoznamu hmotných nehnuteľných pamätihodností mesta Trnava ako Výpravná budova železničnej stanice. Ako na pamätihodnosť teda pre ňu platí určitý režim pamiatkovej ochrany, avšak nižšieho stupňa ako u národných kultúrnych pamiatok zapísaných do Ústredného zoznamu pamiatkového fondu SR, povedal pre Trnavské rádio Milan Kazimír, štátny radca KPÚ Trnava.

Stará železničná stanica v Trnave. | Foto: Pavol Holý, Trnavské rádio
Stará železničná stanica v Trnave. | Foto: Pavol Holý, Trnavské rádio

Stará železničná stanica v súčasnosti. Stále pekné historické kvetináče. | Foto: Pavol Holý
Stará železničná stanica v súčasnosti. Stále pekné historické kvetináče. | Foto: Pavol Holý

Stará železničná stanica v súčasnosti. Popri nej stále premávajú vlaky. Je tak čas si ju obzrieť pri cestovaní smerom do Bratiskavy. | Foto: Pavol Holý
Stará železničná stanica v súčasnosti. Popri nej stále premávajú vlaky. Je tak čas si ju obzrieť pri cestovaní smerom do Bratiskavy. | Foto: Pavol Holý

Podľa jeho slov je to objekt určený na zachovanie v celom svojom historickom rozsahu, teda nie je možné uvažovať o jeho zbúraní. Stavebné úpravy na budove je potrebné schvaľovať odborným stanoviskom Krajského pamiatkového úradu.

Stará železničná stanica v súčasnosti. | Foto: Pavol Holý
Stará železničná stanica v súčasnosti. | Foto: Pavol Holý

Pamiatkovo hodnotné sú napríklad historické liatinové stĺpy a kvetináče. Tie sú súčasťou zachovaného pôvodného krytého perónu, ktorý je ako autentická charakteristická konštrukcia takéhoto typologického druhu stavby predmetom pamiatkovej ochrany.

Liatinové stĺpy už majú najlepšie časy za sebou. | Foto: Pavol Holý
Liatinové stĺpy už majú najlepšie časy za sebou. | Foto: Pavol Holý

Staničná budova v roku 1911. | Zdroj: Archív, Fb
Staničná budova v roku 1911. | Zdroj: Archív, Fb

Staničná budova v roku 1939. | Zdroj: Archív, Fb
Staničná budova v roku 1939. | Zdroj: Archív, Fb

TIP: Kým dočítate tento článok, pustite si Trnavské rádio. V Trnave a okolí na 106,2 FM.

Boj o stanicu po vzniku republiky

Poďme sa pozreť späť do minulosti. Budova si pamätá vznik Československej republiky a búrlivé novembrové dni roku 1918, kedy pri obrane mesta Trnava a mladej republiky, zabili troch četníkov Františka Beneša, Jozefa Neplechu a Františka Vlčeka. Rozpadajúce sa Uhorsko sa nechcelo ľahko vzdať slovenského územia. Podľa historických dokumentov prišli do Trnavy ďalšie dva maďarské prápory a československé vojsko muselo ustúpiť smerom na Kúty. Boje o Trnavu pokračovali ešte niekoľko dní, 24. novembra maďarská garda kapitulovala a Trnavu definitívne dostalo pod kontrolu vojsko novej Československej republiky.

Pamätnú tabuľu pôvodne odhalili v septembri 1922 na budove starej železničnej stanice, po vybudovaní novej stanice sa dostala do depozitu Západoslovenského múzea v Trnave. Dnes je umiestnená v podchode novej stanice.

Počas druhej svetovej vojny bola staničná budova zapálená ustupujúcim nemeckým vojskom. Vtedy zhorelo aj množstvo dokumentov. Zachytáva to raritná fotografia.

Vyhoretá stanica počas 2. sv. vojny. | Zdroj: Fb Stará Trnava
Vyhoretá stanica počas 2. sv. vojny. | Zdroj: Fb Stará Trnava

Reklama

Stará stanica nebola práve bezpečná

Prednosta trnavskej stanice Roman Remenár pôsobí aj v Klube priateľov železníc Trnavy a okolia. V rozhovore nám povedal, že bývalá stanica patrila k tým menej bezpečným v bývalom Československu.

Bola takzvanou stanicou zmiešanou. V jednom priestore sa stretávala osobná aj nákladná doprava. Cestujúci čakali na vlaky iba na sypaných nástupištiach bez perónov. To spôsobovalo problémy, ale aj železničné nehody. V polovici šesťdesiatych rokov tu zahynuli piati stredoškoláci. Do vlakov sa v Trnave nastupovalo vďaka nedisciplinovasti cestujúcich pomerne divoko - z oboch strán vlaku. Zlé počasie a zhoda nešťastnných okolností zapríčinili, že žiakov strhol prichádzajúci nákladný vlak.

Staničná budova v 60. rokoch. | Zdroj: Archív autora
Staničná budova v 60. rokoch. | Zdroj: Archív autora

Zrejme aj to bolo poslednou kvapkou, ktorá rozhodla, že trnavská stanica bola na Federálnom ministerstve dopravy v Prahe vyhodnotená ako stanica riziková. Preto bola odporučená výstavba novej.

Trnavská stanička však zažila aj slávne a pekné momenty. Napríklad ukončenie parnej prevádzky. V októbri 1980 prišiel do Trnavy slávnostný posledný parný vlak. Mal doraziť z Bratislavy, ale kvôli nehode prišiel presne z opačnej strany - od Serede, spomína Remenár.

17. október 1980 ukončenie prevádzky parných rušňov. | Foto: Fb Stará Trnava
17. október 1980 ukončenie prevádzky parných rušňov. | Foto: Fb Stará Trnava

V roku 1983 si Trnavčania pamätajú aj koniec hlučnej dieslovej éry a spustenie elektrifikácie. Staničná kronika má k tomu dva zápisy. Najskôr elektrina poháňala vlaky medzi Sereďou a Trnavou. Trať Bratislava - Trnava prišla na rad neskôr.

O prvom elektrickom rušni, ktorý otvoril elektrifikovanú trať Sereď - Trnava píše kronika. | Zdroj: Kronika, Roman Remenár
O prvom elektrickom rušni, ktorý otvoril elektrifikovanú trať Sereď - Trnava píše kronika. | Zdroj: Kronika, Roman Remenár

Elektrifikácie trate Bratislava - Trnava v dobovej tlači. | Zdroj: Kronika, Roman Remenár
Elektrifikácie trate Bratislava - Trnava v dobovej tlači. | Zdroj: Kronika, Roman Remenár

Dobová tlač píše o elektrifikácii trate. | Zdroj: Kronika, Roman Remenár
Dobová tlač píše o elektrifikácii trate. | Zdroj: Kronika, Roman Remenár

Novú železničnú stanicu stavali dekádu

V septembri roku 1979 poklopali základný kameň novej železničnej stanice. Jej výstavba však trvala pomerne dlho. Trnava dynamicky rástla, za meškaním stavby boli vtedy aj vyhlásenia o problémoch s dodávkami materiálu.

Novú staničnú budovu otvorili presne v deň nežnej revolúcie, 17. novembra 1989. Podľa Romana Remenára išlo o míľový skok v komforte ako pre železničiarov, tak pre cestujúcich. V novej stanici boli obchodné prevádzky, kaderníctvo ale aj kultúrne stredisko.

"To bol nebývalý komfort, aj keď ešte neboli vybudované nástupištia. Stanicu síce otvorili ale chodilo sa nastupovať "na starú" stanicu," dodal.

80. roky. V pozadí už rozostavaná nová železničná stanica. | Zdroj: Kronika, Roman Remenár
80. roky. V pozadí už rozostavaná nová železničná stanica. | Zdroj: Kronika, Roman Remenár

V roku 1990 sa budovali podchody. Batožinový podchod bol vybudovaný až po poštu 2 na Dohnányho ulici. Predpokladalo sa, že poštové balíky budú stále prepravované vlakmi vo veľkých objemoch. Z dôvodu ekonomických zmien však k tomu už neprišlo.

Vo veži novej železničnej stanice je teraz zasadačka. | Foto: Dušan Vančo
Vo veži novej železničnej stanice je teraz zasadačka. | Foto: Dušan Vančo

Vo veži novej železničnej stanice je teraz zasadačka. | Foto: Dušan Vančo
Vo veži novej železničnej stanice je teraz zasadačka. | Foto: Dušan Vančo

Vo veži novej železničnej stanice je teraz zasadačka. | Foto: Dušan Vančo
Vo veži novej železničnej stanice je teraz zasadačka. | Foto: Dušan Vančo

Na pád socializmu stanica nebola úplne pripravená. V Trnave mala mať svoju centrálu pražská pobočka Jedálne a lôžkové vlaky, ktorá mala vyhradené celé podlažie. Malo tu byť centrum dopĺňania surovinami, pripravené boli veľké sklady potravín ale aj veľká kuchyňa. Ani tieto plány sa nakoniec neuskutočnili.

Slobodné 90. roky priniesli na novú stanicu pestrosť prevádzok typickú pre toto obdobie, od záložne až po automobilový showroom na prvom podlaží. Našťastie, tento vizuálny a prevádzkový smog zmizol spolu s jej rekonštrukciou v roku 2011. Ukončená bola modernizáciou nástupíšť v roku 2018 a 2019 a odvtedy má súčasný vzhľad.

Železničiarske múzeum v starej stanici? Idea bola, financie nie

Po skončení prevádzky starej stanice boli úvahy o zriadení múzea. Zostali však takpovediac na papieri. Železnice potrebovali priestory pre ďalšie pracoviská, a tak bolo rozhodnuté. Po nevyhnutnej rekonštrukcii ju využívajú v prevažnej miere organizačné zložky ŽSR, Centrum logistiky a obstarávania a Ústredný inštitút vzdelávania a psychológie.

Centrum logistiky a obstarávania v starej výpravnej budove. | Foto: Pavol Holý
Centrum logistiky a obstarávania v starej výpravnej budove. | Foto: Pavol Holý

Centrum logistiky a obstarávania priestory využíva ako administratívne a skladové, Ústredný inštitút vzdelávania a psychológie priestory využíva ako učebne. Časť z obsadených priestorov je prenajatá nájomcovi, ktorý v prenajatých priestoroch prevádzkuje pohostinstvo.

Riaditeľka odboru komunikácie a marketingu Železníc Slovenskej republiky (ŽSR) Ria Feik Achbergerová nám ďalej povedala, že v súčasnosti je využívaných alebo obsadených cca 74 % úžitkovej plochy starej výpravnej budovy.

Že sa tu niekedy predávali vlakové lístky a na zemi sedeli trampovia čakajúci na vlak, dnes prezrádzajú iba stĺpy v múre, ako pozostatok staničnej čakárne. Týmito dverami kedysi chodili denne stovky cestujúcich na perón.

Stará železničná stanica má interiér prerobený na nepoznanie. Tu sa kedysi kupovali lístky. Pripomínajú to iba staničné stĺpy v múre. | Foto: Pavol Holý
Stará železničná stanica má interiér prerobený na nepoznanie. Tu sa kedysi kupovali lístky. Pripomínajú to iba staničné stĺpy v múre. | Foto: Pavol Holý

Okolie starej stanice nežije, priestor preto postupne degraduje. ŽSR s revitalizáciou budovy a okolia nateraz neuvažujú. Revitalizácia okolia len v rozsahu predstaničného priestoru zo strany parkoviska autobusov, je plánovaná v rámci investičného zámeru mesta "Funkčné zmeny a revitalizácia predstaničného priestoru v Trnave".

Mesto Trnava sa podľa primátora Petra Bročku pripravuje na súťaž na projektanta. Výsledkom má byť logicky usporiadaná a prepojená dvojica staníc - železničnej a autobusovej, kvalitnejší verejný priestor, navýšenie parkovacích kapacít a v neposlednom rade priepustnejší dopravný koridor v okolí stanice.

Pamätná tabuľa pripomínajúca príchod prvého vlaku do Trnavy. Vyblednutá na budove starej stanice. | Foto: Pavol Holý
Pamätná tabuľa pripomínajúca príchod prvého vlaku do Trnavy. Vyblednutá na budove starej stanice. | Foto: Pavol Holý

Na sprístupnenie okolia starej železničnej stanice pre verejnosť teda podľa ŽSR nie je dôvod. Stará železničná stanica už neslúži pre potreby cestujúcich a preto sa tieto priestory nepovažujú za verejnosti prístupné, s výnimkou parkoviska pred starou železničnou stanicou.

Trnavské rádio - denne s vami.

Reklama

Fotogaléria

  • Trnava
    106,2 MHz
  • Hlohovec
    103,9 MHz
  • Piešťany
    107,9 MHz
  • Piešťany, Vrbové a okolie
    97,3 MHz
  • Galanta
    93,4 MHz
  • Holíč, Skalica
    106,0 MHz
  • Dunajská Streda
    98,3 MHz