Späť do minulosti: Oblievačka, šibačka či šlahačka. Tradície Veľkej noci prežili aj socializmus

Dnes vrcholia dni pracovného pokoja a obdobie veľkonočných sviatkov. Máme Veľkonočný (Svetlý) pondelok, ktorý so sebou nesie vŕbové prúty so stužkami, kraslice, oblievačku aj novodobejšie tradície typu “strek lacnou voňavkou od strýka z druhého kolena”. Či už si tieto sviatky a súvisiace tradície užívame alebo nie, faktom ostáva, že nás sprevádzajú každoročne.

O tradíciach aj o novinkách počúvate v Trnavskom rádiu.

A nemuselo to byť takou samozrejmosťou, ako sa zdá. Počas socializmu totiž existovali snahy tento sviatok odstrániť, alebo minimálne premenovať. ”V Československu sa cirkevné sviatky a tradície s nimi späté po roku 1948 postupne stali ideologickou prekážkou. Pochopiteľne najviac boli zmeny vnímané na tých najväčších sviatkoch, ako boli Vianoce a Veľká noc,” upozorňuje Simona Jurčová, kurátorka umeleckej zbierky Západoslovenského múzea v Trnave.

Ako dodáva Martina Bocánová, riaditeľka Západoslovenského múzea: ”Veľkonočné sviatky tak ako ich dnes poznáme sú úzko spojené s kresťanstvom a vyjadrujú jeho základné myšlienky. Hoci sme zaznamenali pokusy o ich predefinovanie na Sviatky jari, či iné ekvivalenty súvisiace s príchodom tohto ročného obdobia, svoj charakter si zachovali dodnes, pričom v sebe stále nesú aj odkazy zo starších čias.”

Snahu preformátovať toto obdobie ilustrujú aj veľkonočné pohľadnice z tohto obdobia. "Takmer úplne sa vytratili cirkevné motívy, z predošlého obdobia zostali v ponuke len pohľadnice odkazujúce na bohatý folklór, zväčša čiernobiele od profesionálnych fotografov. V obľube boli aj motívy slovenskej krajiny - prebúdzajúcej sa jarnej prírody či mláďatá zvierat: kuriatka, zajačiky, ovečky. Textom na pohľadniciach dominovali Veľkonočný pozdrav a Pozdrav jari. Od polovice šesťdesiatych rokov a v sedemdesiatych rokoch fotografovali profesionálni agentúrni fotografi už farebne - najmä zátišia s kraslicami v prútenom košíku, vázu s bahniatkami, narcismi, halúzkami zlatého dažďa a podobne. Do ponuky vydavateľstiev sa dostali aj iné roztodivné ľúbivé zátišia hraničiace s gýčom,” vysvetlila Jurčová a dodala niekoľko príkladov za všetky.

Veľkonočný pondelok však ostal tým, čo býval. Zachovali sa typické postupy, ako by mal tento deň vyzerať a podobné je to i v celom našom regióne. Záhorské tradície popísalo Záhorské múzeum v Skalici: "Veľkonočný pondelok bol posledným dňom kresťanských sviatkov. Spájal sa s tradičnými obyčajami šibania, nazývaného šlahačka. Menší chlapci vyšibali okrem dievčat symbolicky aj gazdinú. Za odmenu dostali maľované vajíčka, koláč, prípadne drobné peniaze.”

K šibačke či šlahačke patria aj veršíky. Tie majú svoje nárečové odchýlky. Napríklad známe šibi-ryby znie v Popudinských Močidľanoch takto:

Šibi-ribi, masné ribi,
dávaj vajca od korbáča.
A ked nedáš dvje vajíčka,
višlahám ťa jak zajíčka.

V Záhorskej Bystrici chodievali malí chlapci k príbuzným s korbáčom spleteným z vŕbových prútikov, pošibávali dievčatá a hovorili:

Šibi-ribi, masné ribi,
kus koláča ot korbáča.
Kázal Kadlec aj Kadlečka,
abi dali tri vajíčka,
jedno bjélé, druhé čjérné
a to trecí zafarbené.

Ako správne ukončiť veľkonočné sviatky podľa záhoráckych zvyklostí? ”V niektorých obciach po skončení obchôdzky prinášali mládenci korbáče do krčmy, kde pripevnené na stenu viseli do nasledujúcej Veľkej noci. Spoločným zvykom, ukončujúcim obdobie Veľkej noci, boli na celom území Slovenska tanečné zábavy (prvé po pôstnom období), ktoré usporadúvala dospelá mládež v pondelok alebo utorok večer,” uviedlo múzeum.

Trnavské rádio - denne s vami.