Muž z Košolnej ani nevedel ako, a pozbieral z dvora vzácnu keramiku. Vystavia ju v múzeu

Reklama

V roku 2010 muž v Košolnej staval dom. Pri jeho výstavbe našiel úlomky taniera, ktoré si odložil. Neskôr sa fragmenty dostali k jeho synovi so záujmom o archeológiu. Nález preto minulý rok oznámili Krajskému pamiatkovému úradu Trnava (KPU). A dobre spravil, keramika je pomerne vzácna a stane sa exponátom.

"Črepy boli očistené od vyzrážaných nerozpustných solí 10 % kyselinou citrónovou, opláchnuté destilovanou vodou a po vysušení zlepené disperzným lepidlom. Nález bude po vypracovaní správy o náhodnom archeologickom náleze prevedený do múzea, v ktorom zrekonštruujú drobné odbité časti," vysvetlil KPU.

Tanier odborníci zaradili k reprezentatívnej keramike. "Fajansa alebo majolika predstavuje jeden z charakteristických prvkov tradičnej hmotnej kultúry západného Slovenska. Znalosť jej výroby na naše územie v 16. storočí priniesli členovia náboženského spoločenstva novokrstencov, zvaní i habáni, žijúci v uzavretých dvoroch na princípe spoločného vlastníctva," priblížili pamiatkari. O Habánoch zo Sobotišťa sme písali v tomto článku.

Práve fajansa na tanieri z Košolnej má byť imitáciou pôvodne habánskych vzorov. "Jedným z dokladov množstva tvorivých variácií prevzatých z holíčskych motívov je i výzdoba nájdeného taniera. Celú plochu dna pokrýva kytica s ústrednou ružou s elipsovitými pukmi, ktorá je vzdialenou odozvou azda najznámejšieho kvetinového motívu spomenutej manufaktúry. Pravdepodobné je, že tanier vytvoril miestny košolniansky džbankár. Avšak spojenie centrálneho kvetinového motívu s doplňujúcim dekórom girlánd na okraji taniera máme doložené značenými výrobkami aj z dielní v Boleráze a Modre," dodali pamiatkari s tým, že tanier časovo zaraďujú do obdobia tretej štvrtiny 19. storočia.

Podľa pamiatkového zákona je archeologickým nálezom hnuteľná vec od najstarších dôb do roku 1918. Spravidla sa nachádza v zemi, na jej povrchu alebo pod vodou. "Vlastníkom archeologických nálezov môže byť len štát, samosprávne kraje a obce (prostredníctvom nimi zriadených múzeí) alebo Národná banka Slovenska. U mnohých čitateľov tieto vety mohli vzbudiť obavu, že majú doma tiež archeologický nález, napr. zdedené keramické nádoby či mince z 19. storočia. Aby sa však nejaký predmet mohol stať archeologickým nálezom, musí prejsť tzv. archeologizáciou. Ide o proces, kedy sa predmet dostane z bežného života človeka tým, že sa vyhodí, dôjde k jeho strate, opusteniu či ukrytiu, a zväčša sa dostane sa do pôdy, kde zvyčajne degraduje, napríklad fragmentarizovaním či korodovaním," uzavreli pamiatkari.

Overené správy a príbehy, ktorými žijete. Každý deň v Trnavskom rádiu.