Späť do minulosti: Požiar Trnavy v roku 1666

V Archive mesta Trnavy sa nachádza veľmi málo údajov o tomto požiari, pretože zhorela i radnica, kde bol uložený archív, staršíe písomnosti boli niekde mimo a zachovali sa. A čo sa zachovalo, zhorelo roku 1683 za ešte väčšieho požiaru.

Trnavu, mesto na rovine s nedostatkom vody, uzavreté v hradbách so štyrmi bránami, s domami pokrytými šindľom a slamou, ničili požiare častejšie.

Tragický rok 1666

Roku 1666 mala Trnava okolo 7 000 obyvateľov, v meste bola univerzita, školy a semináre. Sídlil tu tiež ostrihomský arcibiskup a kapitula. Mesto žilo rušným kultúrnym a obchodnym životom. Bol to však mimoriadne suchý rok, od marca do júla nepršalo.

Protipožiarne opatrenia v Trnave boli prísne. Členovia každého cechu mali pridelené určité uli­ce na okamžitú likvidáciu prípadného požiaru. Mestský kapitán často kontroloval stav rebríkov, hákov a studní. Zdá sa, že 23. júna 1666 všetko zlyhalo.

Požiar podrobne opisuje klariska Eva Kapi vo svojom liste, ktorý písala Žofii Báthory, manželke Juraja Rákóczyho II. List je datovaný 5. júla 1666, teda čoskoro po ohni. Zhorely bašty na hradbách a v meste iba dve ulice a tri kostoly boly ušetrené od ohňa: Kapitulská a Jeruzalemská a kostoly farský, univerzitný a kostol Klarisiek. Hovorilo sa, že mesto podpálili tureckí vyzvedači z Nových Zámkov.

"Dňa 23. juna vypukol veľký požiar, ktorý sa natoľko rozšíril, že zhorelo celé mesto, zostali len dve uličky. Zhorela aj mestská veža, ktorú nechali vybudovať králi. Františkánsky kláštor padol tiež za obeť ohňu. Počet zhorených dospelých a detí nie je zatiaľ známy. Okolo piatej popoludní začalo horieť okolie nášho kláštora a nato bolo už celé mesto v ohni."

Po požiari pomohla zbierka aj predaj cenností

Časť registra evidujúceho príjmy, informuje o obetavosti magistrátu. Zlaté predmety ušetrené požiarom predalo mesto vo Viedni, zbieralo dary, požiadalo dlžníkov, aby vrátili všetky pôžičky. Ostrihomská kapitula prispela darom 50 zlatých na opravu mestskej veže, poddanská dedina mesta Trnavy Modranka vyplatila 159 zlatých zálohy zo svojich povinných každoročných poplatkov. A v prázdnej mestskej pokladnici sa zhromaždilo do marca 1667 vyše 3 000 zlatých.

S týmto kapitálom sa pustilo mesto už roku 1666 do výstavby a opravy ruín. Do roka sa preinvestoval a mesto bolo zhruba vynovené.

Len za dosky zaplatila mestská pokladňa 250 zlatých, za laty 200 zlatých, za krokvy 75 zlatých, za červené smreky použité na opravu mestských brán 150 zlatých.

Register eviduje len príjmy a výdavky na mestské stavby, súkromné domy si opravovali majitelia sami.

Nemenovanému hodinárovi z Bratislavy, ktorý už roku 1666 urobil hodiny na mestskú vežu platilo mesto 200 zl, zvonolejárovi Baltazárovi Heroltovi z Viedne za zvony zaplatilo 460 zlatých, maliarovi Jakubovi Rastovi, ktorý maľoval mestskú vežu i hodiny 144 zlatých, za práce medirytcov na mestskej veži 62 zlatých, za murárske a kamenárske práce na radnici a na hradbách, ktoré viedol Pietro Spazzo, 180 zlatých, kováčom 115 zlatých, kolárovi 15 zlatých.

Najviac stáli tesárske práce na veži, na radnici a na hradbách. Do 21. juna 1667 dostali tesári skoro 900 zlatých a dva okovy vína. Iným remeselníkom platili tiež tehliarovi za 1 000 tehál 52 zlatých, za kamenárske práce na veži 10 zlatých a tak ďalej.

Nové strechy Trnavy a reštaurované mestské stavby vydržali 17 rokov, do 7. augusta 1683, keď Trnava vyhorela ešte viac. Podľa zápisov vtedajšieho notára mesta tomuto nasledujúcemu požiaru padlo za obeť aj 4 000 ľudských životov.

Autorom textu je prof. PhDr. Jozef Šimončič, CSc., Slavín II /1967, trnava.estranky.sk, Zuzana Lopatková: Z dejín Trnavy a Trnavskej univerzity. Doplnené o texty z knihy Trnava 1238 - 1938. Redakčne krátené.