Polárna žiara nad Slovenskom, vidno ju bolo aj v našich končinách
{files5}
{if13}
/data/images/38771.jpg
Najlepšie bola viditeľná po západe slnka až do nočných hodín, ak to dovolilo počasie.
V piatok a sobotu došlo k slnečným erupciám, ktoré patria k najsilnejším za uplynulé roky. Tie k Zemi uvoľnili nabité častice. Piatková erupcia na Slnku vyvolala geomagnetickú búrku triedu G2. Takáto búrka už ovplyvňuje napríklad satelitné technológie či rádiovú komunikáciu.
Sobotná geomagnetická búrka patrila do kategórie G4, to spôsobilo rozžiarenie oblohy viditeľné počas uplynulej noci aj z našich končín, uvádza server iMeteo.sk.
Polárna žiara je síce veľmi fotogenický jav, ale slnečná erupcia nám však môže poriadne zavariť.
Na jeseň roku 1859 bola na Slnku intenzívna solárna búrka. Prúd častíc zasiahol Zem a spôsobil úkazy pomenované podľa amatérskeho astronóma Richarda Carringtona - takzvanú Carringtonovu udalosť.
Polárna žiara bola viditeľná aj na Kube. V 19. storočí si to odniesli najmä telegrafy, ktoré po celom svete prestali fungovať, telegrafné stĺpy iskrili a niekde dokonca vypukli požiare. Vo vedeniach sa indukoval elektrický prúd, telegrafisti tak dostali "kopance".
Carringtonova udalosť by dnes spôsobila obrovské škody. Indukované prúdy by s najväčšou pravdepodobnosťou vyradili, alebo úplne zničili citlivú elektroniku, spôsobili výpadky sietí, internetu, väčšiny dopravnej infraštruktúry, znemožnili by leteckú dopravu. Ekonomické dôsledky by boli katastrofálne, ak k tomu prirátame aj dopyt po opravách a následnom sprevádzkovaní technológií. Pre niektoré krajiny by ponorenie sa do tmy mohlo trvať aj týždne alebo mesiace.
Nejde o strašenie. Pri solárnej superbúrke z 23. júla 2012 sme mali šťastie. Jej intenzita bola taká mohutná, že spadala do kategórie Carringtonovej udalosti. Ak by k nej došlo o pár dní skôr, miesto erupcie na Slnku by smerovalo priamo k Zemi.
Aktualizované o rozhovor (28. 2. 2023, 11.00 h.)
Ako polárna žiara v atmosfére vzniká, sme sa rozprávali s Andrejom Dobrotkom, astrofyzikom na Ústave výskumu progresívnych technológií MTF STU v Trnave.
Andrej Dobrotka hovorí, že Slnko by bez magnetosféry našu atmosféru odfúklo. Polárna žiara má zelenú alebo fialovo-červenú farbu. Od čoho to závisí?
Ak by bola solárna búrka príliš silná, jej dôsledky by pre nás boli katastrofálne, potvrdzuje astrofyzik Andrej Dobrotka.
Fotogaléria
