Sobotište ukrýva historický klenot. Habánsky dvor je určite hodný návštevy
{files5}
{if13}
/data/images/37653.jpg
V Sobotišti (okres Senica) majú krásne prerobený habánsky dvor. Od Habánov by sme sa mali pritom mnohému učiť - boli proti násiliu a s majetkom sa delili. Návšteva dvora je i cennou historickou lekciou.
Začnime pri samotných Habánoch. Určite ste už o nich niekedy počuli, minimálne na hodinách dejepisu. Čím sú však špecifickí? „Habáni tvorili špecifickú náboženskú komunitu. Vznikli približne na začiatku 16. storočia v nemeckých krajinách, v oblasti dnešného Švajčiarska, Tirolska. Bol to reformačný prúd, ktorý bol od svojho počiatku odvšadiaľ vyháňaný, či prenasledovaný,“ vysvetlila nám počas prehliadky Ľubica Kadlec-Melišová, projektová manažérka projektu Po stopách Habánov, ktorá mala na starosti rekonštrukciu Habánskeho mlyna.
Špecifikom ich náboženstva tkvelo v tom, že uznávali krst až v dospelosti. Preto sa nazývali aj „novokrstenci“. „Odlúčili sa od Katolíckej cirkvi a chceli sa vrátiť k tradičným kresťanským hodnotám. Jednou z najradikálnejších ciest k tomuto ideálu bolo to, že sa zbavovali súkromného majetku. Všetok majetok venovali do spoločnej pokladnice," doplnila.
V 16. storočí šlo skutočne o pokrokové zmýšľanie, alebo prinajmenšom o také, ktoré sa vymykalo hlavnému prúdu. Ďalšími ideálmi habánov bola skromnosť, čistota a akési sebazaprenie, ktoré popísala Kadlec-Melišková ako „odovzdanie sa do Božích rúk“.
Kvôli vyššie spomenutému to nemali Habáni jednoduché. "Stála proti nim svetská aj cirkevná moc. Niektorí osvietení miestodržitelia si ich však ponechali aj v svojom rajóne. Habánske spoločenstvá tvorili šikovní ľudia z celej Európy so skúsenosťami z medicíny, či remesiel. V ktorom kraji bol Habánom povolený pobyt, ten kraj prosperoval. Tak to bolo aj v Sobotišti," uzavrela sprievodkyňa.
Mlyn naďalej dominuje
Na Slovensku existovalo v minulosti do 30 trvalejších sídel Habánov. Prvý habánsky dvor vznikol práve v Sobotišti. Pozval gróf, ktorý už s Habánmi skúsenosť mal a vedel, že majetky pri nich prekvitajú.
"Celú pamiatkovú rezerváciu v Sobotišti tvorí 47 objektov. Nie všetko sú pamiatky, ale zachovaný je pôdorys pôvodného dvora, ktorý tu existoval ešte v 19. storočí. Centrálnou dominantou je stále mlyn," povedala nám počas prehliadky Kadlec-Melišková.
Kľúčiareň, v ktorej sa nevyrábali kľúče
Raritou je na prvé počutie aj habánska kľúčiareň, ktorej produktom ale neboli kľúče. "Súvisí to s komunálnym hospodárením Habánov. Dalo by sa povedať, že šlo o prvú socialistickú spoločnosť. Keďže svoj majetok dobrovoľne odovzdali, každý mal v spoločnosti svoje miesto. Vznikali tak škôlky, školy, a už v nich sa zaraďovali podľa talentov do budúcich prác a rozmiestňovali sa do jednotlivých dielní," začala vysvetlovať Kadlic-Melišková. Spočiatku šlo o úspešný model, výrobky Habánov boli žiadané v celej Európe, no v 18. storočí sa systém začal vplyvom prírodných katastrof či vpádov rúcať.
Habánsky sklep, ktorý sa nachádzal pod klúčiarnou, bol prepojený s habánskymi domami. Vytvorili sa tak akési katakomby, nakoľko chodby boli prepojené. To bolo výhodné počas niektorých historických epôch. „Počas vojen či nájazdov tak Habáni chodili sklepmi z domu do domu a ukrývali sa tak pred útočníkmi," dodala Kadlic-Melišková.
Habáni boli desaťročia prenasledovaní. Ich potomkovia sa nakoniec usadili na území medzi Kanadou a Južnou Dakotou. Žijú naďalej v uzavretých dvoroch či kolóniach.
Habánsky mlyn v Sobotišti prešiel najväčšou rekonštrukciou v roku 2017, poslúžili na to eurofondy a nezištná práca nadšencov. O tri roky na to bol sprístupnený verejnosti ako múzeum. Je otvorený pre návštevníkov každú nedeľu, a to od mája do októbra a prináša dva vstupy s výkladom.
Ďalšie fotografie nájdete v galérií pod článkom.
Fotogaléria
