Stridžie dni aj liatie olova. Aký je pôvod ľudových zvykov, ktoré sú doteraz zaužívané?
{files5}
{if13}
/data/images/38733.jpg
V kalendári je Lucia a to je jeden z najmagickejších dní v roku. Aspoň podľa predošlých generácií. Trinásty decembrový deň a noc patrili najrôznejším rituálom. Na Luciu sa vymetali kúty v domácnostiach, všetko však malo svoje dôvody.
Strach z dlhších nocí, snehových kalamít, mrazov, hladu viedol našich predkov k tvorbe bohatého súboru zvykov a tradícií, ktoré si pamätáme dodnes. Ak sa na ne pozrieme bližšie, neprestávajú fascinovať a udivovať. Väčšina z nich však mala korene v priamej skúsenosti našich predkov a čím hlbšie pátrame, tým skorej zisťujeme, že nič nie je len tak.
Mohlo za to len príliš veľa voľného času? "V adventom období bol v dobách minulých ideálny čas na hľadanie si partnera. Ľudia už nemuseli robiť na poliach a často sa preto obzerali po vhodnej manželke či manželovi. S tým súvisí ľúbostná mágia, ktorej je advent plný," uviedla v našom podcaste kunsthistorička Emília Valachovičová. S tým súvisia napríklad Štefanské zábavy, ktoré si užívame dodnes.
Ako to však je s vianočnými stromčekmi? Aký mystický odkaz za skrýva za medovníkmi? A čo bolo za vymetaním kútov na Luciu? Odpovede na tieto a viaceré otázky nájdete v našom podcaste nižšie alebo na jednej z vašich obľúbených streamovacích platforiem.