Vo veku 76 rokov zomrela herečka Soňa Valentová

Narodila sa 3. júna 1946 v Trnave ako tretie dieťa, pričom obe jej sestry zahynuli v koncentračnom tábore v Osvienčime. Odmalička sa u nej prejavovali umelecké vlohy. Naučila sa hrať na klavíri, navštevovala hodiny baletu a po štúdiách na gymnáziu absolvovala v roku 1967 herectvo na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave. V roku 1984 vyštudovala aj televíznu réžiu.

Hereckú kariéru začínala v roku 1967 v SND, kde zaujala stvárnením postavy Alison Porterovej v inscenácii Obzri sa v hneve. Úloha týranej ženy, trpiacej manželove násilné prejavy, no zároveň neschopnej sa od neho odpútať predznamenala ďalšie zložité dramatické postavy, ktorých sa brilantne zhostila.

Prvýkrát sa pred kameru postavila pod režisérskym vedením Otakara Vávru v historickej dráme Kladivo na čarodejnice (1969), ktorá odkazovala na politické procesy z 50. rokov 20. storočia. V snímke stvárnila obeť inkvizície - kuchárku Zuzanu. V tom istom roku si zahrala v televíznej inscenácii Tma, do ktorej ju obsadil manžel Pavol Haspra.

Na divadelných doskách sa predviedla v úlohe krásnej Salome (Herodes a Herodias, 1969/1970) a svoj pôvab nechala rozvinúť v postave Zuzany vo filme zachytávajúcom obdobie stredoveku Zlozor (1971). Veľký ohlas vzbudila inscenácia Antigona (1971/1972) v réžii Petra Mikulíka, kde si po boku Emílie Vášáryovej (postava Antigony) zahrala Soňa Valentová jej sestru Ismenu. Príbeh z obdobia antiky, v ktorom hrdinka radšej volí smrť ako neslobodu v konaní bol paralelou s obdobím normalizácie a vzburou Jána Palacha.

Pohybový a spevácky talent uplatnila v muzikáli Na skle maľované (1974/1975), kde stvárnila Smrť. O dva roky neskôr vytvorila postavu herečky Jindřišky Slavínskej v životopisnom filme o maliarovi Jozefovi Mánesovi s názvom Paleta lásky. Milovníci divadla si ju môžu pamätať aj ako Desdemonu, ktorá zomrela rukou žiarlivého Othella (1977/1978).

Začiatkom osemdesiatych rokov si zahrala spolu s Radoslavom Brzobohatým a Michalom Dočolomanským v dobrodružnej dráme Noční jazdci (1981). Rolu zlej macochy presvedčivo zobrazila v Jakubiskovej Perinbabe (1985). Ako manželka hlavného hrdinu, ktorého stvárnil Karel Heřmánek účinkovala v komédii Kam, pánové, kam jdete? (1987). Sadistickú vychovávateľku Volfovú stelesnila v psychologickom thrilleri Filipa Renča Requiem pro panenku (1991) a Dr. Prokopovú vo filme Zapomenuté světlo (1996).

Soňa Valentová sa objavila tiež v niekoľkých muzikáloch na bratislavskej Novej scéne ako napríklad Grand Hotel v réžii Jozefa Bednárika (primabalerína Grušinská, 1993), Pokrvní bratia (Matka Johnstonová, 1993). Komediálnu rolu Matky predstavenej vytvorila v úspešnom muzikáli Mníšky (1999).

Ako Mae sa predstavila v psychologickej dráme Mačka na horúcej plechovej streche (2001/2002). O dva roky neskôr nechýbala v muzikáli Kabaret v postave starnúcej Slečny Schneiderovej opäť pod režisérskym vedením Jozefa Bednárika. S tým istým tvorcom spolupracovala aj v úlohe Goldy vo Fidlikantovi na streche (2007). Na doskách SND si v rozprávke Ako sa Lomidrevo stal kráľom (2014) zahrala Lomidrevovu matku.

Herečka získala za svoje výkony viacero ocenení. Napríklad v roku 1969 Cenu Janka Borodáča, v roku 1975 jej udelili televíznu cenu Zlatý krokodíl, v roku 1988 získala titul zaslúžilá umelkyňa a v roku 2006 si prevzala jedno z najvyšších štátnych vyznamenaní Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za prínos ku kultúre.

Diva filmového a divadelného herectva Soňa Valentová bola autorkou autobiografickej knihy Prelet nad životom (2010), v ktorej otvorene a úprimne hovorila o svojom detstve, o výnimočných hereckých úlohách a s úctou spomína na život s manželom, charizmatickým režisérom Pavlom Hasprom.

Trnavské rádio - denne s vami.