Pred 35 rokmi otvorili trnavský Dom kultúry, Trojičné námestie sa zmenilo na nepoznanie
{files5}
{if13}
/data/images/38707.jpg
Milovaný aj nenávidený, taký je Dom kultúry v Trnave. ROH-áčko, ako ho väčšina Trnavčanov pozná a nazýva, otvorili v tento deň v roku 1987.
Architekti ho milujú, veľká časť obyvateľov Trnavy si zas myslí, že je na Trojičné námestie príliš masívny. Tak či tak je Dom kultúry neodeliteľnou súčasťou centra Malého Ríma. "Eroháčko" otvorili 25. 11. 1987. Zaspomínajme si na to prostredníctvom historických fotografií a príslušných dobových popisov.
15. 5. 1986
Pracovníci Pozemných stavieb n. p. Trnava stavajú v centre okresného mesta ďalšiu náročnú atypickú stavbu - Dom kultúry ROH. Jeho budovatelia, ku ktorým sa pridali Železničné opravovne a strojárne Trnava, Stavoprojekt a MsNV v Trnave, prijali združený socialistický záväzok, podľa ktorého spravia v tomto roku práce za milión korún navyše. Chcú tak vytvoriť dobré predpoklady, aby Dom kultúry ROH odovzdali do osláv 43. výročia SNP, teda do konca augusta 1987.
28. 9. 1987
Tri stropné kazety umocnia celkový vzhľad vstupnej haly a ostatných priestorov Domu kultúry. Na týchto prácach sa podieľajú Emil Valent /vpravo/ a Anton Koleňák zo závodu Stavomontáže Pozemných stavieb, n.p. Trnava.
25.11.1987
Kandidát ÚV KSČ, tajomník ÚV KSS Ignác Janák pri slávnostnom otvorení, vpravo člen Predsedníctva ÚV KSS, predseda SNR Viliam Šalgovič, uprostred vedúci tajomník Ztíľ KV KSS Ivan Knotek , vľavo člen sekretariátu ÚV KSČ predseda ÚRO Miroslav Zavadil.
ROH ako zdroj kontroverzie
Autorom Dom kultúry je architekt Jozef Danák. Návrh vzišiel zo súťaže, ktorú vyhlásili ešte v 70. rokoch. V dobe otvorenia ROH-áčka bola stavba významne oceňovaná a dodnes je jednou z najvýznamnejších stavieb moderny na Slovensku. Svojou hmotou však vytvára v súčastnosti skôr kontroverzie. Podľa niektorých názorov je budova príliš mohutná, nerešpektuje svoje okolie a nehodí sa do historického jadra. Iným zas prekáža použitý materiál. Pred niekoľkými rokmi však budova prešla drobnými prestavbami a tak nevyzerá, ako bolo pôvodne plánované. Navyše, mala byť z veľkej miery porastená brečtanom. Betón mal mať taktiež bielu farbu.
Na kontroverzie upozorňujú aj Čierne diery, združenie, ktoré sa dlhodobo snaží o záchranu technických a nedocenených pamiatok po celom Slovensku. ROH-áčku venovali už dve risografiky. "Umiestnenie stavby ROH v centre Trnavy je totiž dodnes vnímané rozporuplne. Architektonické kvality sú však podložené. Dom kultúry vznikol v rokoch 1972 až 1988 ako nástroj politiky štátneho socializmu. Investorom bolo odborové hnutie podriadené komunistickej strane, ktoré stavalo zariadenia po celom Československu. Súťaž návrhov v Trnave bola príležitosťou na presadenie nových myšlienok v architektúre a vyhrala ju trojica Jozef Danák, Juraj Štecko a Jozef Žiaran. Fasádu z pohľadového betónu dopĺňajú hliníkové reliéfy dvojice monumentalistov Jozef Dóka st. a Július Bartek. V Piešťanoch tento koncept naďalej dobre funguje v Dome umenia architekta Ferdinanda Milučkého. Mnohé iné kultúrne domy však bez živej náplne upadajú," uviedlo združenie.
Dodajme, že Dom umenia v Piešťanoch sa dočkal svojho zápisu medzi kultúrne pamiatky. Osud Domu kultúry je medzitým nejasný. Dnes je v súkromných rukách. Na prízemnom podlaží sa nachádza niekoľko prevádzok a z času na čas sa vo veľkej sále s kapacitou 725 miest na sedenie konajú kultúrne podujatia. Jeho veľká časť sa javí byť nevyužitá.