Vodné dielo Gabčíkovo oslávilo 30 rokov

Postavenie vodného diela Gabčíkovo a následne aj náhradného variantu C bez účasti Maďarska bol na Slovensku nezvratný proces, a to bez ohľadu na protesty environmentalistov a verejnosti. Bolo to politické, hospodárske a finančné rozhodnutie. Povedal to László Miklós z Ústavu krajinnej ekológie Slovenskej akadémie vied v súvislosti s 30. výročím prehradenia prirodzeného koryta Dunaja. Slovenská komisia pre životné prostredie - predchodca Ministerstva životného prostredia - dala podľa Mikósa k spusteniu náhradného variantu 19 podmienok, za akých sa dielo môže prevádzkovať.

"Do roku 1990 som robil na akadémii a dostali sme na posúdenie napríklad Hrušovskú zdrž z environmentálneho hľadiska. Vtedy to už nebolo o tom, že to má alebo nemá byť, ale čo s tým máme robiť, aby to bolo z hľadiska prírody čo najlepšie," poznamenal Miklós.

Snahou akadémie bolo podľa neho spraviť maximum opatrení, aby sa zabránilo zlým veciam. Požiadavky dala aj slovenská komisia pre životné prostredie a tie sa dodržali, aj keď sa príroda nevrátila do pôvodného stavu. Postavením vodného diela došlo k výraznej zmene prírody, ale nemožno podľa Miklósa povedať, že došlo k jej zničeniu. Horší stav je na maďarskej strane. Keďže tam výstavbu zastavili, tak ich ramenná sústava utrpela a trpí dodnes, priblížil.

Negatívnou vecou je zanášanie derivačného kanála rôznymi usadeninami vrátane organických. Na riešenie tohto problému treba špecifické technologické riešenia. Napríklad občasný smerovaný silný prúd vody, ktorý by usadeniny čiastočne premiestnil na miesto, kde sa mohli vyťažiť. "V priestore medzi derivačným kanálom a Dunajom sa plánovali každoročne jarné záplavy, lebo tam predtým boli prirodzené," poznamenal. Proti tomu je však súčasnosti aj obyvateľstvo a rekreanti, ktorí užívajú kanálovú sústavu, Šulianske a Vojčianske jazero na rekreáciu, dodal Miklós.

Sedimenty sa nachádzajú aj na dne Hrušovskej združe, ktorá je súčasťou vodného diela. Produkty z rozkladu týchto sedimentov môžu podľa Miklósa prenikať do okolitých vôd. "Je to problém, musia na to odborníci dbať," skonštatoval.

Miklós poukazuje, že postavením vodného diela sa stratili aj neresiská niektorých druhov rýb. "Treli sa v pomalých a stojatých vodách prirodzených zátok ramennej sústavy. Tým, že je ramenný systém prietočný a voda je živá, tak niektoré ryby to nemajú rady," povedal odborník. Keby dali v súčasnosti akadémii posúdiť rôzne varianty vodného diela, asi by vedecká komunita odporučila iný alebo nulový variant, myslí si Miklós.

V pondelok (24. 10.) uplynulo 30 rokov od prehradenia prirodzeného koryta Dunaja, čím sa do prevádzky spustil prvý z ôsmich hydroagregátov vodnej elektrárne. Na počiatku sa plánovalo vybudovať spoločné slovensko-maďarské vodné dielo Gabčíkovo - Nagymaros. V roku 1989 však Maďarsko odstúpilo od zmluvy z roku 1977, a tak Slovensko pristúpilo k náhradnému riešeniu. Rozhodlo sa dokončiť a spustiť do prevádzky Vodnú elektráreň Gabčíkovo.
 

Overené správy a príbehy, ktorými žijete. Každý deň v Trnavskom rádiu.