Predvolebné diskusie vrcholia, o týždeň nás čakajú voľby
{files5}
{if13}
/data/images/38380.jpg
Jednu z posledných diskusií dnes odvysielali kolegovia v RTVS na spravodajskom programe :24 a v rádiu Regina.
Pred štyrmi rokmi kandidovalo v komunálnych voľbách sedem kandidátov, voliť prišlo 38 % voličov. V aktuálnej diskusii každý z piatich kandidátov na primátora mesta Trnavy predstavil stručne svoje priority, debatovalo sa aj o kľúčových témach ako doprava, parkovanie či sociálne služby.
Kandidatúra Branislava Baroša sa opiera o tri piliere. Slušná komunikácia s obyvateľmi, stagnujúca efektivita riešenia statickej dynamickej dopravy a vytvorenie platformy medzi akademickou obcou, verejnosťou a podnikateľským prostredím.
Pre Petra Bročku je motiváciou pokračovať kontinuita. „Za posledné roky sme sa stali lídrom. Tažiť chceme z hlbokého poznania problematiky.“
Marián Galbavý povedal, že „Trnava nie je miestom na sociálny experiment hipstersko-cyklistického raja a mestom bez áut, ako si to predstavuje Bročka.“ Jeho cieľom bolo zlúčiť všetky stredopravé strany.
Lančarič chce využiť svoje dlhoročné skúsenosti v komunálnej politike, kde pôsobí už od roku 2010. Jeho prioritami je riešenie dopravy. Chce prestať robiť ústupky developerom, ktorí nebudujú adekvátnu dopravnú a sociálnu infraštruktúru. Prioritou je tiež riešenie energokrízy a zlepšenie komunikácie mesta.
Zdenko Rosina chce, aby v Trnave bola lepšia komunikácia medzi občanom a úradom.
Doprava rezonovala najviac
Galbavý považuje reguláciu parkovania za nezvládnutú. Podľa neho pri parkovaní ide mestu o výber do mestskej kasy. Ak by samospráve záležalo na parkovaní, regulácia statickej dopravy by sa začala na sídlisku Hliny a nie Špíglsál.
Ľudia podľa neho akceptujú rezidenčné parkovanie, ak nie je urobené spôsobom, že sa prekreslia parkovacie miesta a nakreslia cyklochodníky „ktoré v okamihu zrušia tridsať parkovacích miest,“ povedal.
Bročka reagoval, že Trnava mala na rozdiel od predchodcov odvahu spustiť reguláciu parkovania. Podľa neho máme jednu z najefektívnejších regulácií na Slovensku. V každej zóne nastal pokles automobilov o 15 až 30 %.
Lančarič povedal, že niektoré cyklochodníky sa v Trnave riešia zužovaním existujúcich komunikácií. Cyklochodníky treba budovať rozumne, nie na úkor ostatných druhov dopravy. Problémom sú staré cestné komunikácie. Na zahusťovanie premávky významne dopláca aj mestská autobusová doprava.
Baroš hovorí, že riešenia Bročku neboli efektívne a začali z opačného konca. Najskôr podľa neho treba zabezpečiť dostatočný počet parkovacích miest. Je treba začať budovať jednopodlažné parkoviská nad existujúcimi parkoviskami. Rybníkovú či Hospodársku ulicu by rozšíril na štvorprúdovú cestu. Tým by zabránil zahusťovaniu premávky. Za najpálčivejší problém považuje dobudovanie južného obchvatu.
Rosina by riešil situáciu najskôr dopravnou štúdiou. Podľa jeho slov by navyšovanie daní z nehnuteľností mohlo byť použité na dobudovanie parkovacích domov.
Južný obchvat Trnavy najskôr o päť rokov
Bročka k téme riešenia obchvatu povedal, že Trnava je v komunikácii s Ministerstvom dopravy a Slovenskou správou ciest. Mesto rieši aj západný obchvat, podľa ktorého teraz kopíruje procesy tak, aby sa výstavba južného urýchlila. Po štúdiách sa spracováva projektová dokumentácia pre územné rozhodnutia. Skonštatoval, že Trnavu čaká aj smart riadenie križovatiek za viac ako 900-tisíc eur získaných z eurofondov. Obchvat vidí v horizonte piatich rokov.
Baroš doplnil, že na realizáciu efektívnej dopravy, sú potrebné dáta. Tie podľa neho chýbajú. Súčasný primátor podľa neho žije v inej Trnave, ako ostatní.
Galbavý tvrdí, že výstavba južného obchvatu ja investičná akcia s presahom možností mesta a nikto iný ako štát ju nevie realizovať. Bročka je podľa neho v kresle už 8 rokov, stavba obchvatu sa už mohla posunúť bližšie k realite.
Lančarič si myslí, že doprave nepomôže inteligentné riadenie križovatiek. Problémom sú dva úzke podjazdy pod železnicou. Rád by spojil Tamaškovičovu ulicu s ulicou Andreja Žarnova (pri kvetinárstve, pozn. red.). Využil by sa tak podjazd pri nemocnici. Lančarič povedal, že južný obchvat nebude zrealizovaný skôr, ako o 5 rokov a západný nie skôr ako o 7 rokov. Akékoľvek iné tvrdenia, sú podľa neho zavádzajúce.
Rosina na tému nezareagoval.
Bročka vzápätí reagoval na Barošove slová, že mestu chýbajú reálne dáta. Podľa neho má samospráva Plán udržatelnej mobility, kde sú napočítané všetky komunikácie a križovatky. Po spustení smart križovatiek získa mesto ešte ďalšie dáta.
Branislav Baroš na Lančaričove slová reagoval, že prejazd do ulice A. Žarnova je nerealizovateľný. Lančarič odpovedal, že toto už má odkonzultované s dopravnými inžiniermi a možné to bude po dostavbe novej nemocnice.
Nová nemocnica v Trnave
Rosina hovorí, že nová nemocnica skvalitní služby. Lančarič ju považuje za absolútnu prioritu pre celú Trnavu a spádovú oblasť. „Nietoré budovy majú sto rokov, areál nemocnice je rozťahaný a budovy sú energeticky náročné. Mesto potrebuje modernú nemocnicu, kde bude všetko pod jednou strechou,“ dodal.
„Vedenie mesta nemocnicu plne podporuje, preto sa na pravidelnej báze stretáva s riaditeľom a celým projektovým tímom,“ doplnil súčasný primátor Peter Bročka.
Sociálne témy a mestské nájomné bývanie
„Nedošlo k realizácii nájomných bytov,“ povedal stručne Marián Galbavý. Podľa neho nie je dobré postaviť nájomné byty v jednej lokalite. Je potrebné ich budovať v spolupráci s developermi. Podľa neho má mesto budovať cesty, nie developeri, ktorí ich následne dajú do užívania mestu "za euro". Tí by naopak mali budovať sociálne byty v každej časti mesta.
Podľa Zdenka Rosinu by sa developeri nemali podieľať na výstavbe sociálnej infraštruktúry.
„Mesto by malo v prvom rade premýšľať, prečo nám každoročne chýba 200 miest na umiestnenie detí do materských škôlok,“ povedal Baroš. Dotkol sa tak témy denného stacionáru, ktorý mesto plánuje vybudovať na Narcisovej ulici na mieste tamojšej škôlky.
Bročka hovorí, že mesto kontinuálne dobudováva ďalšie kapacity škôlok. Za ostatné roky to bude dokopy viac ako 200 miest. Na Narcisovej ide o dvojtriednu škôlku, kde sa investovalo iba nevyhnutné minimum financií. V skutočnosti je iba 18 detí z danej lokality. Deti by mali byť umiestnené v novej prístavbe na MŠ Limbová.
„Trnavu podobne ako celé Slovensko čaká výrazné starnutie populácie. Je pre ňu nevyhnutné pripraviť adekvátnu infraštruktúru, špecializované zariadenia, centrá pre seniorov,“ povedal Matej Lančarič. Podľa neho developeri postavili stovky bytov bez sociálnej infraštruktúry, čo je chybou doterajších vedení mesta.
Rosina by najzraniteľnejším obyvateľom Trnavy, ktorí sú nútení znášať vysoké náklady na život, ponúkol službu poskytovania stravy a opatrovateľskú službu.
„Starostlivosť o seniorov nie je o projektoch, ale o pochopení ich potrieb,“ povedal Galbavý. Trnava je podľa neho miestom pre mladých a úspešných, ale senior sa cíti sa obmedzený. Galbavý navrhuje takzvaného "primátora seniorov".
Bročka kontruje, že Trnava má roky Seniorskú radu s ktorou konzultuje väčšinu projektov a postupov.
„Vidím veľký potenciál v rezervnom fonde mesta,“ doplnil Baroš. Seniori chcú podľa neho obnoviť platby, ktoré by dostávali od mesta. Vývarovne by podľa neho mali ponúkať stravu zadarmo. Čo sa týka sociálne slabších, mesto sa podľa neho spolieha iba na služby Trnavskej arcidiecéznej charity.
Lančarič chce zriadiť Trnavský fond solidarity, kde by previedol 1 milión eur na pomoc. Zriadiť chce tiež záhrady pre Trnavčanov na pozemkoch mesta v okolí Trnavy, kde by za symbolické nájomné získali záhradky. Ďalej chce dobudovať materské školy, aby každé dieťa bolo prijaté.
Bročka priznal, že noclaháreň na Coburgovej ulici sa mestu nevydarila pre technické problémy s budovou pri realizácii. Namiesto nej zrekonštruovali existujúcu.
Podľa Rosinu by mesto malo participovať na projektoch, pri ktorých by sociálne slabším zabezpečilo základnú starostlivosť.
Mesto vraj ťahá peniaze z vrecka občanov
„Mesto sa snaží občanom stále vyťahovať peniaze,“ hovorí Galbavý, pričom obyvateľov Trnavy pripodobnil k cestujúcim v leteckej nízkonákladovke.
Peniaze do mestskej kasy by vedel získať tak, že do Trnavy privedieme ľudí "nemusíme zakaždým zvyšovať dane a poplatky," doplnil. „Šetrime a míňajme rozumne a vráťme ľuďom peniaze, ktoré zbytočne dávajú mestu,“ povedal Galbavý.
„Mesto Trnava má veľmi dobré hospodárenie. Je to najmä dôsledok dvoch dekád vedení po novembri 89, ktoré naštartovali ziskovosť,“ povedal Baroš.
„Mesto musí šetriť tam, kde je to dôležité, bez ohľadu či je alebo nie je kríza. Máme vyššiu daň na byty, ale rozpočítané na priemerný trojizbový byt, hovoríme o 3,50 eur na byt, ktorého hodnota medzitým stúpla o viac ako 30-tisíc eur,“ povedal Bročka. Jeho snahou je získať čo najviac peňazí z externých zdrojov, čo sa vraj aj darí.
Rosina zvyšovanie daní a poplatkov nepovažuje za šťastné.
Lančarič potvrdil, že „finančná kondícia mesta je veľmi dobrá." Príjmy každoročne stúpajú, nie je nutné zvyšovať ich.
Zrealizovalo sa však podľa neho iba 40 % investícií. Nie je teda potrebné zvyšovať dane, Lančarič si dokonca vie predstaviť ich mierne zníženie.
Baroš hovorí, že „financovanie sa dá zlepšiť tak, aby projekty boli dobre pripravené a aby bola dobre kontrolovaná ich realizácia,“. Podľa neho sú projekty buď zlé alebo predražené.
Bročka reagoval, že v dobe krízy sú náklady na stavebné alebo technologické vstupy navyšované bežne.
Mesto sa zbavuje nadzemných kontajnerov
V otázke kvality verejného priestoru urobila podľa Bročku Trnava míľové kroky. „Získali sme ocenenie Patrón architektúry, vymenili sme kontajnery za polopodzemné,“ dodal.
Pre Rosinu je ďalším riešením pokračovať v zazeleňovaní cerejných priestorov. Pokiaľ sú projekty mesta funkčné, pokračoval by v nich.
Ostatní kandidáti sa k zeleným témam nevyjadrili.
V Trnave kandidujú Branislav Baroš (nezávislý), súčasný primátor Peter Bročka (nezávislý), Marián Galbavý (nezávislý s podporou SaS, ODS, Šanca a DS), Matej Lančarič (nezávislý) a Zdenko Rosina (Národná strana, Nezávislí kandidáti).
Fotogaléria
