Pamätník Antona Bernoláka odhalili v Trnave pred 85 rokmi

Späť do minulosti: v Trnave v tieto dni oslavovali Bernoláka

Súsošie odhalili presne v dnešný deň, 10. októbra pred 85 rokmi. Publikácia Trnava 1238 - 1938 opisuje v dobovej slovenčine udalosť takto.

V dňoch 9. a 10. októbra 1937 konali sa v Trnave celonárodné jubilejné oslavy Antona Bernoláka. Započali 9. októbra odpoludnia mnohými výstavkami, večer poriadaný bol v aule saleziánskeho stavu koncert zo skladieb Mikuláša Schneidera-Trnavského.

Slávnostné odhalenie pomníka konalo sa dňa 10. októbra za osobnej účasti ministerského predsedu dr. Milana Hodžu, ministra dr. Dérera, mnohých členov Národného shromaždenia, zástupcov Komenského univerzity, Matice slovenskej, Spolku sv. Vojtecha, Učenej spoločnosti Šafárikovej, Muzeálnej spoločnosti slovenskej, Spolku profesorov Slovákov, Slovenskej ligy, zástupcov úradov, vojska, rôznych národných a kultúrnych spolkov a korporácií atď., uvádza kniha Trnava 1238 - 1938.

Po slávnostnom uvítaní ministerského predsedu starostom mesta zapísal sa premiér vlády dr. Hodža do pamätnej knihy mesta a podpísal potom pamätný spis do Bernolákovho pomníka, načo odišiel s dr. Dérerom a všetkými hosťami do promenády za Františkánskou bránou k pomníku, kde po zaspievaní slávnostného sboru M. Schneidera-Trnavského "Bernolákovi" Trnavským spevokolom privítal poslanec Teplanský predsedu vlády dr. Hodžu, dr. Dérera a ostatných hosti a pripomenul v svojej reči veľký, celonárodný a celoštátny význam Bernolákových osláv, píše sa vo výročnej publikácii mesta Trnava.

Poďakoval krajinskému prezidentovi a kraj. výboru za morálnu a finančnú podporu, tak podobne okr. náčelníkovi J. Beňovskému, starostovi Trnavy J. Vyskočilovi, okr. výboru a mestskej rade, ako aj všetkým ďalším okresom, mestám, obciam a všetkým jednotlivcom, ktorí prispeli na vybudovanie pomníka, tohoto viditeľného majáka národného oduševnenia, načo s privolením protektora, pána min. predsedu dr. Hodžu, dal znamenie k odhaleniu sochy, umeleckého to diela akad. sochára prof. J. Koniarka, uvádza sa v knihe Trnava 1238 - 1938, ktorú vydala Rada mesta Trnavy na pamäť 700 ročného jubilea.

Simona Jurčová pre trnavské Novinky z radnice citovala časopis Nové Slovensko č. 30, kde bol uverejnený článok o tom, ako vznikala socha v Koniarkovom ateliéri.

"Hovorí sa, že sochárstvo nie je ťažké, len treba vedieť postupne uberať hlinu tam, kde je prebytok a pridávať tam, kde chýba. Ako vznikal Bernolákov pomník? Nuž na začiatku som videl samé drôty, rôzne poprehýbané železá, dosky, doštičky, skrátka niečo, ako keď basu o zem udrieš. Práve na túto kostru sochár navešia mnoho metrických centov hliny, ktorá sa na tejto bizarnej konštrukcii zachytí. Tento kus beztvárnej hmoty sa potom pod kúzelnými rukami sochára pretvára na ľudské telo. Ďalšia práca však vyžadovala prítomnosť živého modelu. Majster Koniarek si pozval do ateliéru kolegu, pána Polakoviča, sochára zo Žiliny, ktorého vyšportované telo posadil na otáčací trón a ja, aby som predsa len poslúžil veci, uterákom som odháňal muchy. Majster najskôr starostlivo vypracoval akt postavy, aby ho neskôr „obliekol“ do reverendy..."

V roku 2007 Bernolák zmizol z podstavca

Pamätník si medzičasom vyžiadal opravy. Opravovali ho napríklad v roku 1997. V roku 2007 sediaceho Bernoláka so súhlasom pamiatkarov reštauroval akademický sochár Pavol Čambál.

Prírodný pieskovec, ktorý bol pri stavbe použitý, vsakoval veľa dažďovej vody a držali sa v ňom nečistoty, ktoré narušovali statiku. Problém vyriešili prekrytím platňami z umelého kameňa, ktorý vodu zároveň odvádza. Súčasťou rekonštrukcie pamätníka bolo aj vyčistenie bronzových častí. Vtedy sa hovorilo, že po vyčistení pamätník vydrží nasledovných 15 rokov, čo sú práve dnešné dni.

Stal sa aj terčom zlodejov

V roku 2013 pamätník poškodili zlodeji. Ukradli celý ikonický Bernolákov výrok "Slováci, píšte po slovensky! Tu máte slovo moje o reči vašej." , ktorý zrejme skončil v zbere.

O rok neskôr z pamätníka ukradli aj číslice, ktoré zobrazovali roky jeho narodenia a úmrtia. Číslice mali bronzový povrch, nepovšimnuté zostali len dve jednotky v roku smrti kodifikátora spisovnej slovenčiny. Písmená mesto nahradilo syntetickým materiálom, ktorý pre zberačov kovov nie je zaujímavý.

Okolie pamätníka sa naposledy revitalizovalo v roku 2016. Pôvodnú dlažbu nahradili prírodné žulové kocky a žulové platne, pribudli záhony a naopak, odstránili lavičky, na ktorých sa zdržiavali prevažne bezdomovci.

Tento rok má byť osvetlený

V tomto roku by sa mal pamätník dočkať ďalšieho zveľadenia. V nočných hodinách bude nasvietený. Mesto Trnava už v lete vysúťažilo jeho ilumináciu, podľa zmluvy má byť hotová do konca októbra. Osvetlený bude dvomi štvormetrovými osvetľovacími oceľovými stožiarmi v zhodnom dizajne a farebnosti ako stožiare verejného osvetlenia. Stĺpy budú osadené pred pamätníkom, po bokoch v zeleni.

Pamätník je národnou kultúrnou pamiatkou zapísanou v Ústrednom zozname pamiatkového fondu. Súsošie Bernoláka s reliéfom ďalších postáv je majetkom mesta Trnava.

Anton Bernolák (1762 – 1813) bol kňaz, národovec, jazykovedec. Oceňované sú predovšetkým jeho jazykovedné práce. Do dejín slovenského národa sa zapísal ako prvý kodifikátor spisovnej slovenčiny. Bol zakladateľom a vedúcou osobnosťou Slovenského učeného tovarišstva.

Overené správy a príbehy, ktorými žijete. Každý deň v Trnavskom rádiu.