Na Mestskej veži viala československá vlajka. Pred 54 rokmi prekročili hranice Slovenska vojská Varšavskej zmluvy

V noci z 20. na 21. augusta roku 1968 prekročili hranice Československej socialistickej republiky (ČSSR) vojská Sovietskeho zväzu, Poľska, Maďarska, Nemeckej demokratickej republiky a Bulharska. Vojenská operácia prebehla, aby zastavila postupné nastoľovanie demokracie v ČSSR, ktoré poznáme ako Pražskú jar. Na čele demokratizácie stál Alexander Dubček a ďalšie osobnosti. Okupácia zmrazila akékoľvek nádeje o reformu komunistického systému.

Ústav pamäti národa odhaduje, že od 21. augusta do 31. decembra 1968 na Slovensku v dôsledku prítomnosti cudzích vojsk zahynulo 38 ľudí. Šlo o následky strelných poranení a dopravných nehôd. Stotridsať ďalších ľudí malo byť zranených. A osud krajiny až do roku 1989 bol v ten deň spečatený. Posledný vojenský transport z územia bývalého Československa vypravili 19. júna 1991.

Čo sa týka Trnavy, cudzí vojaci sa podľa pamätníkov sústreďovali v centre mesta pred poštou, ale aj pri kasárňach na Hollého ulici, či pred cukrovarom a vtedajším podnikom Kovosmalt. Tanky boli v uliciach menej než týždeň, ozbrojené hliadky však zostali.

Udalosť naďalej rezonuje v mysliach Trnavčanov. Dôkazom môže byť to, že mnohí len nedávno prispeli vlastnými artefaktmi do zbierok Západoslovenského múzea v Trnave. To v roku 2018 výstavou priblížilo situáciu v Trnave po príchode okupantov, ako aj reakciu Trnavčanov prostredníctvom plagátov, nápisov na budovách alebo na cestách. “Priniesli veľmi bohatý fotografický materiál. Bonusom k fotografiám boli príbehy, ktoré sa k tomuto obdobiu viazali,” uviedla vtedy kurátorka výstavy Lucia Duchoňová.

Kurátorka pridala aj príbeh Trnavčana, ktorý naznačuje, že vojaci neprišli do Československa celkom dobrovoľne. “Trnavčana Štefana Poláčka pri pošte oslovil maďarský vojak hovoriaci po rusky. Povedal mu, že je učiteľ ruštiny a armáda ho vzala priamo zo školy. Na vojenskom ťažení bol už desať dní, ani poriadne nevedel, kde je. Mladého Trnavčana požiadal, aby mu odoslal list pre jeho rodinu, ktorá o ňom nič nevedela,” priblížila Duchoňová.

Dobové vydanie regionálneho týždenníka Trnavský hlas 26. 8. 1968 radilo občanom, ako sa s príchodom vojsk vyrovnať. “Občania, mládež, ignorujte ich, nevšímajte si ich - naša pravda zvíťazí!” písalo sa na titulnej strane.

Článok v novinách opísal atmosféru v Trnave. Podľa autora stačila krátka prechádzka mestom na to, aby človek zistil, že Trnava je Dubčekova. Okná boli ozdobené jeho podobizňou. “Na železničnej stanici Trnava sú na peróne na provizórnych stoloch obrazy Dubčeka, Svobodu, Smrkovského, Černíka,” uviedol v prvých dňoch okupácie Trnavský hlas. Na podpore predstaviteľov socializmu s ľudskou tvárou sa zhodli podľa novín aj členovia Rady ONV (Okresný národný výbor, pozn. red.) v Trnave.

“A na trnavskom majáku, na trnavskej mestskej veži, ktorá prežila stáročia a pamätá nejedno príkorie slovenského a trnavského ľudu, tam zhora visí československá štátna zástava. To je symbol okresného mesta, to je symbol celého okresu!” písalo sa 26. 8. 1968.

Trnavské rádio - denne s vami.