Posledná párty za diverzitu zaplnila Galériu Jána Koniarka

Už ako študent zaujal homoerotickými obrazmi. Neskôr sa presťahoval do Rastislavíc, kde žije striedavo. Zvyšnú časť roka trávi v New Yorku. Pobyt v obci na južnom Slovensku u neho prebudil záujem o prírodu, hmyz a ekológiu. Včera (4. 8.) otvoril vernisážou v Galérií Jána Koniarka svoj najväčší výstavný projekt na Slovensku s názvom Posledná párty za diverzitu II. Prvá časť "párty" sa vystavovala v zahraničí.

Výstava obsahuje viac ako 50 veľkoformátových diel. Často sa prekrývajú s menšími, alebo vyniknú ako solitéry. Prvá zo sál galérie za schodiskom sa zmenila vďaka Dúbravského dielam na nepoznanie. Takmer všetky voľné zvislé plochu sú prekryté obrazmi, textíliami, plátnami - a niekoľko z nich svoje miesto nachádza aj pri nohách umeniachtivých návštevníkov.

V ďalšej sále zas nájdeme akúsi myšlienkovú mapu, na ktorej môžeme sledovať autorov proces tvorby. Na prvý pohľad dominujú chrobáky, húsenice ale aj tváre akoby vystrihnuté zo spomienok z detstva. 

"Biodiverzita kolabuje v agrokultúrnej, rurálnej krajine (kde autor prevažne žije) a aj v národných parkoch. Populácia hmyzu sa neustále scvrkáva, klimatickú krízu pociťujeme nepopierateľne na vlastnej koži… Mikrobiotická diverzita v našich vlastných črevách sa taktiež zredukovala vďaka vysoko spracovanej strave. Ako je na tom kultúrna diverzita alebo diverzita identít (napríklad queer), proti ktorej bojuje časť tuzemského politického spektra? Dôvodov na párty nie je veľa. Môže byť toto naozaj jedna z posledných  ,,párties” pred katastrofou,  pred ktorou si zakrývame  oči a  budeme si ,,len” dalej užívať?  Alebo je to to oslava, kde naberieme pocit spolupatričnosti, inšpirácie a chuti niečo meniť a konať?" pokladá otázky galéria v oficiálnom texte k výstave. 

Inštalácia sa nachádza v piatich miestnostiach Galérie Jána Koniarka. Každá z nich má osobitú tému. Galéria dodáva, že Andrej Dúbravský pozýva diváka aby sa plátien dotkol, ,,listoval” v nich alebo si dokonca na ne ľahol. "V inej časti výstavy dominujú takmer trojmetrové maľby húseníc. Dospievajúci muži skúmajúci žubrienky vo fľašiach a maľby žubrienok, ktorým práve začínajú „pučať” zadné končatiny, pripomínajú divákovi vlastné detstvo. Posledná miestnosť reprezentujúca autorovu spálňu a zároveň ateliér  je venovaná najosobnejším témam autorovho života a jeho mačke Alici, ktorá obsahuje Dúbravského archív kresieb, množstvo skíc a denníkových záznamov." Ani záhrada galérie neostala ochudobnená o Dúbravského diela. Umiestnili tu ,,trnavské menhíry”. Stanú sa súčasťou trvalej zbierky galérie. Poslúžia ako hmyzí hotel. 

O vernisáž výstavy Andrej Dúbravského bol skutočne veľký záujem. Mnohí hostia komentovali, že galéria tak plná už dávno nebola. 

V rovnaký deň otvorili tiež výstavu Svetlany Fialovej s názvom Rozprším sa, kedy chcem. "Predstavuje nové diela, ktoré vznikali od minulého roka. Podobne, ako tomu bolo v minulosti, aj teraz siaha hlavne inšpirácia z najbližšieho okruhu ľudí a záujmov. Reaguje aj na témy materstva. V aktuálnom projekte prvýkrát spolupracuje s architektkou Martinou Hončárovou, ktorá navrhla samostatne stojaci architektonický modul meniaci dispozíciu galérie. Jeho surové steny, ktoré zároveň poslúžili ako podklad pre autorkine expandované verzie kresieb, podporujú atmosféru neistej hranice medzi intímnym a verejným a ponúkajú nové možnosti nazerania na Fialovej tvorbu," dodáva galéria.

Overené správy a príbehy, ktorými žijete. Každý deň v Trnavskom rádiu.