Lovecký zámoček Solírov v Dolných Orešanoch zaujme vyrezávanými detailmi

Lovecký zámoček v lesoch pri Orešanoch veľa ľudí nepozná. Dá sa k nemu však pomerne ľahko dostať, nakoľko je blízko cyklotrasy vedúcej z obce Doľany do rekreačnej oblasti Majdán pri Horných Orešanoch. Aktuálne nie je otvorený pre všetkých.

Okoloidúcich i tak na prvý pohľad zaujme vyrezávanými detailmi na okeniciach či zábradlí. Podľa stránky Villa Nucum Slavonicalis alebo História a súčasnosť Dolných Orešian je jeho architektúra inšpirovaná nemeckou horskou architektúrou z prelomu 19. - 20. storočia. 

Viac priblížil Trnavský kraj zážitkov. "Na zámoček Solírov narazíte pri ľahkej turistike z Majdánskeho nad Hornými Orešanmi na Zabité po zelenej značke. Pálffyovci na tomto letohrádku trávili voľný čas. V čase poľovačiek ho využívali ako loveckú chatu. Ako chata poľovníckeho zväzu sa využíval donedávna," informoval pred rokom. 

Okrem peknej architektúry však na mieste prekvapia aj zreteľné trasy úzkokoľajných železničiek, a tiež ďalšie znaky v teréne, ktoré ovplyvnila jej prevádzka. Úzkokoľajná železnica totiž kedysi zvážala drevo do chemickej továrne na Majdánskom.

Fascinoval aj v minulom storočí

O Solírove sme našli zmienku aj Slovenskom deníku z roku 1937, konkrétne z 21. novembra. O zámočku sa písalo v časti Les a lov na Slovensku. Opis pripájame ako historicku kuriozitu, citácie sú  v pôvodnom znení a s pôvodnou gramatikou. Pod článok je podpísaný Dr. J. H.

Aj pár rokov pred Druhou svetovou vojnou to bol bod hodný túry. "Na južnom svahu Malých Karpat, za Častou, ale tam, kde už ani hrozno nerastie, rozkladá sa medzi kopcami a hlbokými horami dedinka Ompitál. Po oboch stranách cesty, akoby vtesnanej do úbočia malokarpatských kopcov, vedúcej z Ompitálu do Sološnice, rozprestierajú sa hlboké listnaté hory pálffyovskej študijnej základiny, spravované štátnym lesným úradom v Častej. Asi po trojhodinovej túre, ani živej duše nestretnúc, dostaneme sa na najvyššie vrcholky Malých Karpat a keď postupujeme stále po zmiernenej ceste, rozprestre sa pred nami akoby z pohádky vykúzlený kaštieľ, len zakliata princezna chýba, aby bola ilúzia úplná. Solírov!" uviedol anonymný doktor vo svojom článku. 

Vyzdvihol aj bohatsvo lesnej zveri, ktorá sa tu vtedy nachádzala. Koniec-koncov, išlo o Pálffyovský poľovnícky zámoček. História budovy nebola neznáma ani Dr. J. H. "Ďaleko široko vo svete znali pálffyovské poľovačky a chodievali na noc hostia až s Anglie, Nemecka, Francúzska. Ruska a ktoževie ešte odkiaľ," uviedol. Autor odsúdil rozmach pytliactva. To podľa neho spôsobilo na začiatku 20. storočia takmer vyhubenie zveri v revíre, stačil však jeden "skutočne dôstojný a oddaný prívrženec ušľachtilej zábavy sv. Huberta" a lesy boli opäť plné zvierat.  "To zbadáme hneď pri vstupe do revíra, lebo zásobený je viackrát za jeseň krmivom, menovite senom, kukuricou a gaštanmi. Driečne vystavané a účelne rozložené sú tu krmelce. Takéto šafárenie svedčí prosperujúcej zveri, niet divu že sa jej tu darí. Našej Republike a vôbec celému poľovníctvu zvlášť, prial bych zo srdca, aby každý majiteľ revíru spracoval si ho tak, ako dnešný „domáci pán" na Solirove. Lovu zdar!"

Zaujímavosťou je, že dnes nájdeme zámoček aj na stránkach Slovak Film Comission, čo je spoločnosť, ktorá má za úlohu prilákať na Slovensko zahraničných filmárov. Romantický vzhľad Solírova tak možno okrem turistov čoskoro očarí aj cudzokrajnú produkciu. 

Overené správy a príbehy, ktorými žijete. Každý deň v Trnavskom rádiu.