Späť do minulosti: Jedlá v našom regióne

Koľko názvov bolo a doteraz sa traduje v našich jedálničkoch. Ich súpis ponúka text Václava Pilousa z roku 1938 v knihe Trnava 1238 – 1938.  

„Husacina a pohár modranského! Superlatív dobrého života ako si ho nielen dedinčan, ale aj mestský človek často predstavuje. Od tohoto maxima dobroty sostupuje jedálny listok na dedine a k pečeným zemiakom a tento rad ver nie je krátky.

Len čo polievok poznajú a varia naše gazdinky! Je tu polievka fazuľová, bobová, hrachová, slovincová, cicerová a šošovicová, vietky zemiakové s hubami, rascou, zeleninou a oškvarkami, ktoré nijaké jedlo nepokazia, vietky mliečne s mrvánkou, slížami, drobkami, trhankami, šiflíkami, hrtánkami, rezancami a i., ďalej polievka halaficinová, mičincová, šmitková, livancová, rajčinová, slivková, mrvánka a kapustnica, šóšková, obarová, syrová, vinová a pivová pre nemocných, burgyňová, polievka „slepé ryby" a demikát, polievky sladké a kyselé, ako komu chutí. Výpočet iste nie je úplný,“ píše sa v knihe z roku 1938.

Ešte bohatší je rad jedál múčnych a zemiakových. Mnohé jedlá sú známe, na mladšie ročníky budú iste pôsobiť ako generátor náhodných slov. 

„Tak sú tu slíže a šúľance, burgale, pupáky, podlesníky a bobále, gance lebo žgance, maryša buchty a moravské buchty, vagance z múky kukuričnej, trepance, halušky, rezance, krafle, šmikance a gule slivkové, makové a syrové, fleky, nokrle a iné múčniky čudných mien ako rajskoch, karaše, zašubraný regiment a šaštínski, linčianski, lebo šelpickí paholci čiže cicidánky.

Zo zemiakov sa varia lokše, cvekrle, opatance a kotúče, grenadyrmarš a kerhel, či gerhen s kukuričnou múkou, peče sa zemiaková baba, pagáčky a perky,“ píše Václav Pilous.

Pekárstva v meste neponúkali toľko dobrôt ako dedinská pec

„Ako chudobný je pekársky krám v meste s 3-4 druhami pečiva po celý rok proti kuchyni a peci dedinskej, kde sa pečú didáky a zahýbanice, lupkavice, podlistníky a postruhne, trdelníky, olejovníky na vianoce pre pastierov a rovášky, báleše či beneše, zavitáky, kapustníky a dolky, mrváne na svatby, trúbeľky, súkanice, korenáky, ďumbiernik a tenkelová koža, stískance, pagáčky z múky bielej aj kukuričnej, caletky, gerhene, opekance, šušníky, osúšky, pri pečení chleba pre deti podškrabky, ochlebníky a podpopolníky, cipavky, alebo cipolky, vičný chlieb, všetky druhy koláčov a o sviatkoch mazance, zavináky, fánky a šišky, vánočky a duše, oplátky a medovníky,“ píše dobová literatúra.

Kaša tu bola skôr, než chlieb

"Kaša bola už podľa najstarších zpráv obľúbeným jedlom Slovanov, ktorí ju poznali prv, než chlieb a dosiaľ drží svoje miesto. U nás je to kaša múčna a krupičná, ďalej pšenová, cícerová, slovincová, fazuľova, kukuričná, guláška z kukurice, šošovičná či permajzel, najmenej obľúbená švábová a deťmi zbožňovaná sladká Ježiškova.

Jednu kašu menujú „husia noha", „Ludáš kaša" je mastná, tiež žobrácka, bijačná a ovarová a ňou sa dostávame k jedlám nedeľným, fašiangovym, hodovým, medzi ktoré patrí guláš, huspenina, či rosolovica, hajduchova kapusta, nádievka, stratené kura, slepý guláš a iné mastné jedlá v domácnosti obvyklé. Pri zabíjačkách sa pripravujú hurky, krvavnica, katerina, ujec či dedo a klbásky. Iné jedlá a pochúťky sú kalkýš zo sladovaného zbožia, kôrky, podlubky, kurda a zo zeleniny čalamáda," píše sa v knihe.

Varíte alebo pečiete z tohoto zoznamu niečo aj teraz? Pošlite nám foto na studio@trnavskeradio.sk. Radi ho do textu doplníme.

Z textu Václava Pilousa, Črty trnavského národopisu. Publikované v knihe Trnava 1238 – 1938. Knihu vydala Rada mesta Trnavy na pamäť 700 ročného jubilea.
 

Overené správy a príbehy, ktorými žijete. Každý deň v Trnavskom rádiu.