Stromom roka 2022 sa môže stať jeden zo štyroch z nášho regiónu

Anketu Strom roka každoročne vyhlasuje nadácia Ekopolis. Aj v aktuálnom ročníku súperí 12 stromov, z toho až štyri sú z trnavského kraja. O tom, ktorý strom získa titul a tiež odborné ošetrenie, rozhodne verejnosť v hlasovaní počas leta. Hlasovať môžeme od začiatku júla do konca septembra. 

Tento rok anketa na Slovensku oslavuje dvadsiatku. Koná sa totiž aj v ďalších pätnástich krajinách Európy. Hlasovať sa dá formou oficiálneho hlasovacieho lístka, formou SMS správy a tiež na webovej stránke Ekopolisu alebo na sociálnej sieti. Slávnostné vyhodnotenie spojené s verejnou výsadbou stromov sa uskutoční na jeseň.

Stromy z nášho regiónu

O priazeň sa uchádza napríklad Hraničná hruška. Ide o odrodu hrušky planej, ktorá sa nachádza na hranici katastra obce Kúty a Borský Svätý Jur. S najväčšou pravdepodobnosťou bola vysadená ako hraničný strom, pretože ďalej, popri toku rieky Myjavy, sa tu nachádzajú i ďalšie podobne staré plané hrušky. O úrodu sa stará občianske združenie Pjekné mjestečko, ktoré hrušky využíva na výrobu pálenky.

Zo Senice sa do ankety dostala Kresáková lipa stará približne 200 rokov. Na mieste, kde bola vysadená, mal Cyril Kresák svoj dom a záhradu. Bol významnou osobnosťou, ktorá v Senici žila a pôsobila. Táto lipa veľkolistá je taktiež zapísaná v zozname pamätihodností mesta Senica.

Pálffyovská lipa sa zasa pýši v obci Smolenice. Nachádza sa na trávnatej ploche pred smolenickým kostolom. Lipa malolistá bola vysadená v roku 1647 pri príležitosti vysviacky kostola Narodenia Panny Márie, ktorý bol rekonštruovaný z iniciatívy Gabriela Erdödy a jeho manželky Márie Pálffyovej. Svojimi rozmermi a vekom sa smolenická lipa právom zaradila na 1. miesto medzi chránené lipy okresu Trnava.

Bučany sa tiež môžu popýšiť zeleným skvostom. V záhrade Nyáryovskej kúrie sa týči tis červený, ktorý dostal pomenovanie Živý pamätník. Predpokladá sa, že bol vysadený v priebehu 18. storočia. Kúria sa po rekonštrukcii v roku 2014 stala sídlom Kultúrno-spoločenského centra v Bučanoch a z pôvodnej záhrady sa podarilo zachrániť už len dnes osamotený tis.