Späť do minulosti: Takmer tristo Trnavčanov malo telefón, vyše dvetisíc rádio. O všetkom vedela pošta

Budova pošty v Trnave dnes dominuje Trojičnému námestiu. Nebolo to však vždy tak. Trnavčania poznajú výraz „Stará pošta“. Ide o budovu na Radlinského ulici, ktorá v minulosti skutočne bola poštovým a telegrafným úradom.

Z textu Štefana Lábadyho, Pošta, telegraf a telefón v Trnave, ktorý vyšiel v roku 1938, vyberáme.

"Prvé pevné dátum o jestvovaní pošty v Trnave je rok 1788. Je to v dobe, kedy sa pošty postupne od roku 1722 zoštátňovaly, lebo bolo zistené, že pošta môže sa stať velmi vynosným prameňom prijmov. V Trnave k tomuto zoštátneniu došlo v roku 1788, ale kde bola táto pošta umiestnená, neni známe.

Údajne začiatkom XIX. storočia nachádzala sa v ulici Dlhej (terajšia Masarykova) v dome číslo 38, ktorá je teraz majetkom pani Edy Bogschovej. Pre zaujímavosti uvádzame, že za bránou domu vľavo ešte i dnes je patrný vchod a okované dvere, ktoré maly vraj viesť do tedajšej pošty.

Odtiaľto pošta sa presťahovala do Halenárskej ulice, do budovy, kde je teraz Uršulínsky kláštor. Ku koncu XIX. storočia bola premiestnená konečne na Chlebový rýnok (terajšia ulica Radlinského) do budovy, kde sa nachádza až podnes," píše dobová literatúra z roku 1938.

Listy do Japonska za šesť korún

Malú revolúciu vo svojej dobe priniesli letecké poštové zásielky. Za málo peňazí bolo možné poslať list na opačný koniec sveta. Stálo to doslova pár korún. Trnavčania to aj patrične využívali.

"Niet viac takej inštitúcie, ktorá by bola zložitejšia a tak rozmanitá, ako je pošta! Najnovšie dva konáre vyrástli z tohoto stromu v poslednej dobe a to je letecká pošta a rádio. Počet sprostredkovaných leteckých poštových zásielok deň po deň pri tunajšom poštovom úrade veľmi potešiteľne vzrastá, lebo pomerne za málo peňazí letecká pošta dopraví zásielku za veľmi krátku dobu aj na najvzdialenejšie miesto. Tak na pr. do Afriky na Kanárske ostrovy činí letecký poplatok len Kč 3, do Číny a Japonska Kč 6, na Madagaskar Kč 5, do USA Kč 2.50, do Venezuely Kč 4, atď.“

Rádio malo v Trnave 2 200 ľudí

Vlastniť rozhlasový prijímač nebolo bežné. Napokon, iba v roku 1923 bol prijatý zákon o telegrafoch, následne v Prahe založili súkromnú rozhlasovú spoločnosť Radiojournal. Bratislavské vysielanie rozhlasu začalo v auguste 1926. V roku 1938 tak bolo rádio stále iba mladučkým médiom.

„Koncom roku 1937 bolo v Trnave 2200 prihlásených rádiokoncesionárov. Počet týchto tiež rapídne stúpa,“ uvádza dobová literatúra.

Technických vylepšení sa dočkal telegraf. V dnešnej dobe aplikácií a rýchlej komunikácie, si len ťažko vieme predstaviť, akou dôležitou službou bol.

„Telegrafná služba bola takpodobne stále zdokonaľovaná, jednak rozmnožením telegrafných liniek, ale hlavne tým, že ešte v roku 1921 bolo dané do prevozu Hughesovo vedenie. Tento moderný aparát zaručuje rýchle a bezvadné telegrafovanie, nakoľko Hughesov stroj miesto Morzeových značiek vytlačuje hneď a veľkou rýchlosťou písmená. V roku 1937 počet podaných, dodaných a priechodných telegramov bolo v Trnave dovedna 36.000 kusov a príjem za telegrafné poplatky prevyšoval Kč 100.000,“ vyčísľuje sumu za telegrafovanie Štefana Lábady v knihe Trnava 1238 – 1938.

Tri stovky Trnavčanov s telefónom

V roku 1937 bolo v Trnave 261 telefónnych účastníkov a Trnava mala priame telefonné vedenie do Prahy, do Bratislavy a so všetkými väčšími mestami na západnom Slovensku.

„Tunajšia telefonná ústredňa v roku 1937 sprostredkovala 195.000 medzimestských telefonnych hovorov a okolo 700.000 miestnych telefonných hovorov,“ píše sa v knihe.

„Treba však zdôrazniť, že veľmi prajne a s celým pochopením ozval sa záujem o telefón aj v našich obciach na blízkom vidieku. Toho času majú už verejné telefóne hovorne obce Bohdanovce nad Trnavou, Dolná Krupá, Hrnčiarovce, Kerestúr, Košolná, Modranka, Rožindol, Smolenice a Suchá nad Parnou. Týmto zariadením staly sa bezprostrednými užívateľmi kultúry a pokroku, tiež z bezpečného ohľadu je to veľmi významný vzostup, nakoľko za nepokojov, živelných pohrôm, nemocí atd'. telefónom okamžite je možné privolať z mesta pomoc.“

Z textu Štefana Lábadyho, Pošta, telegraf a telefon v Trnave. Publikované v knihe Trnava 1238 – 1938. Knihu vydala Rada mesta Trnavy na pamäť 700 ročného jubilea.

Overené správy a príbehy, ktorými žijete. Každý deň v Trnavskom rádiu.