Ložisko zemného plynu pri Trnave by mohlo vykryť 10 percent celoslovenskej spotreby

Prieskumné vrty sa už realizujú, zámer sa však dlhodobo nepozdáva aktivistom. Niektoré tak medzičasom zastavil súd.

Obec Malženice. Pohľad na paroplynovú elektráreň. | Foto: Trnavské rádio
Obec Malženice. Pohľad na paroplynovú elektráreň. | Foto: Trnavské rádio

Zemný plyn sa na Slovensku ťaží už sedemdesiat rokov. Ťaží sa vrtmi vedenými priamo do pórovitých vrstiev ložísk, ktoré sa nachádzajú väčšinou v hĺbke do 3 km pod povrchom zeme. Ťažba je pomerne nenápadná, vrt aj zariadenie sa vôjdu na pozemok priemerne veľkého rodinného domu.

V súčasnosti sa ťaží na východe krajiny, v okolí Kráľovského Chlmca a Michaloviec a na Záhorí.

V roku 2017 spoločnosť NAFTA spolu s partnerom realizovali 3D seizmický prieskum v regióne Trnava na ploche 250 metrov štvorcových a na základe vyhodnotenia seizmických dát bolo identifikovaných 5 najperspektívnejších vrtných prospektov.

Spoločnosť NAFTA pre Trnavské rádio potvrdila, že realizácia prieskumných vrtov bola naplánovaná na rok 2019, avšak voči činnosti vystúpili lokálni aktivisti za ochranu životného prostredia, ktorí využívajú svoje zákonné práva v povoľovacích procesoch a blokujú ďalšie prieskumné aktivity.

Vzhľadom k tomu došlo k posunu v harmonograme. „Po získaní všetkých potrebných povolení bude možné zrealizovať prieskumné vrty. Ak sa potvrdí uhľovodíkový potenciál, bude potrebné postaviť prípojky a napojiť do distribučnej siete,“ uviedla pre našu rozhlasovú stanicu Martina Štecová zo spoločnosti NAFTA.

Vrty pri Trnave zastavil súd

Boju proti prieskumu a ťažbe zemného plynu pri Trnave sa dlhodobo venuje Občianske združenie (OZ) Chceme zdravú krajinu. To sa už viac ako 2 roky snaží zastaviť prieskum a možnú budúcu ťažbu zemného plynu v širšom okolí obce Žlkovce, a to najmä z dôvodu ochrany podzemných vôd.

OZ Chceme zdravú krajinu žiada, aby sa vykonalo spoločné posudzovanie vplyvov na životné prostredie (takzvaná veľká EIA) pre celý súbor navrhovaných vrtov, a to aj s uvážením predpokladanej budúcej ťažby. Doteraz sa v rámci zisťovacích konaní riešil každý vrt osobitne, a to len ako prieskumný, bez uváženia budúcej ťažby.

V širšom okolí obce Žlkovce je podľa OZ Chceme zdravú krajinu plánovaných viacero vrtov.

OZ Chceme zdravú krajinu bolo pôvodne občianskou iniciatívou. Stovky miestnych obyvateľov sa podpísalo pod petície proti prieskumu a ťažbe zemného plynu v okolí obcí Žlkovce, Malženice a Červeník. Po 2 rokoch v júni a septembri 2021 dosiahli, že Krajský súd v Trnave zrušil rozhodnutia okresných úradov v Trnave a Hlohovci, ktoré umožňovali realizáciu plánovaných hlbinných vrtov Madunice 8 a Malženice 1 navrhovaných spoločnosťou NAFTA a.s. v rámci spoločného projektu s kanadskou spoločnosťou Vermilion bez komplexného posúdenia vplyvov na životné prostredie (tzv. veľká EIA).

Okrem miestnych obyvateľov vyjadrili nesúhlas aj dotknuté obce. Obecné zastupiteľstvá obcí Žlkovce a Špačince uzneseniami vyjadrili nesúhlas s navrhovanými vrtmi a žiadajú detailné posudzovanie ich vplyvov na životné prostredie.

Spoločnosť NAFTA tvrdí, že ťažba plynu je bezpečná

Priamo v oblasti Trnavy NAFTA a.s. ťaží plyn už 50 rokov bez akýchkoľvek bezpečnostných alebo environmentálnych incidentov. „Zo skúsenosti vieme, že mnoho obyvateľov našu činnosť a zariadenia ani neregistruje, hoci môžu denne okolo nich prechádzať. NAFTA čerpá z vyše 100 ročných skúseností, počas ktorých odvŕtala už 3200 vrtov. Procesy spoločnosti podliehajú najvyšším environmentálnym štandardom a normám. Každý projekt po ukončení uvedieme do pôvodného stavu a okolie zrevitalizujeme,“ dodala Štecová.

Michal Daniška z OZ Chceme zdravú krajinu však oponuje. Ako totiž skonštatoval aj rozsudok k vrtu Madunice 8: „za daných okolností prípadu neobstojí jednoduché a od navrhovateľa činnosti prevzaté konštatovanie žalovaného, že v danom území prebieha geologický prieskum a ťažba horľavého zemného plynu už niekoľko desaťročí, pričom nebol zaznamenaný výrazný vplyv tejto činnosti na kvalitu životného prostredia, zdravie ľudí alebo kultúrne bohatstvo. Uvedené tvrdenie nebolo podložené žiadnymi konkrétnymi a overenými informáciami ani údajmi o predchádzajúcich hĺbkových vrtoch čo do času, miesta a spôsobu ich realizácie, za akých podmienok a s akým výsledkom boli vyhodnocované vo vzťahu k následnému stavu životného prostredia, či sú vtedajšie objektívne podmienky danej oblasti a spôsobu navrhovaného výkonu hĺbkového vrtu porovnateľné so súčasnými."

Aktivisti namietajú, že nemajú informácie o tom, že by v oblasti pri Trnave bol vykonávaný účinný monitoring zmien stavu kvality podzemných vôd. Akékoľvek tvrdenie o stave podzemných vôd a ich zmenách v čase nepodložené dôkazmi podľa nich nemá výpovednú hodnotu. O nezanedbateľných rizikách prieskumu a ťažby zemného plynu pre podzemné vody podľa OZ Chceme zdravú krajinu svedčí aj to, že v chránených vodohospodárskych oblastiach je zakázané vykonávať ložiskový geologický prieskum (a teda nie až ťažbu) zemného plynu. OZ pripomína, že napr. navrhovaný vrt Madunice 8, by mal byť realizovaný len cca 780 m od zdroja HM-1, ktorý zásobuje pitnou vodou obec Madunice.

Prieskumný vrt neďaleko obce Korňa na Kysuciach. (Ilustračné). | Zdroj: TASR
Prieskumný vrt neďaleko obce Korňa na Kysuciach. (Ilustračné). | Zdroj: TASR

Ťažbu pri Trnave chcú opäť obnoviť

Obnovenie ťažby pri Trnave je však opäť v hre. Hlavným dôvodom je podľa hovorkyne NAFTA a.s. to, že ide o ekonomicky zaujímavé projekty.

Funguje to tak, že najskôr musí byť potenciál ložiska upresnený prieskumnými vrtmi. Aktuálne NAFTA a.s. ťaží 1 percento z celkovej ročnej spotreby zemného plynu na Slovensku, pričom by bolo možné ťažiť až do 10 percent ročnej spotreby Slovenska. „Do prieskumných činností investujeme okrem nášho dlhoročného know-how aj vlastné finančné prostriedky aj spolu so zahraničným partnerom. V takých ložiskách ide o veľmi plytký vrt, len 1 až 2 kilometre, zapojenie je pomerne jednoduché. Takže projekty sú ekonomicky zaujímavé,“ povedala pre Trnavské rádio Štecová.

Aktivistom sa to nepáči, snažia sa o úpravu legislatívy

OZ Chceme zdravú krajinu nepovažuje prieskum a následnú ťažbu zemného plynu pri Trnave za prijateľnú. „Na relatívne malej ploche je tu koncentrovaná jadrová elektráreň, medzisklad vyhoretého jadrového paliva, integrálny sklad rádioaktívneho odpadu, dve spaľovne rádioaktívneho odpadu, zásobníky ropy, tranzitný ropovod a plynovod, paroplynová elektráreň. Plánuje sa veľká spaľovňa komunálneho odpadu s kapacitou 100 000 ton ročne. OZ Chceme zdravú krajinu bude pokračovať v snahe o ochranu životného prostredia, najmä podzemných vôd, a práv miestnych obyvateľov bez ohľadu na čisto komerčné záujmy ťažobných spoločností s vlastníkmi z Kanady a ČR," uviedlo OZ pre Trnavské rádio.

V januári 2020 sa aktivisti zapojili aj do pripomienkovania novely Geologického zákona. Spoločnú hromadnú pripomienku OZ AROPANE, OZ Chceme zdravú krajinu, OZ Brečtan a SZOPK - ZO Košice 2013 podporilo 800 občanov.

Koľko plynu je teda vlastne pri Trnave?

Na konci roka 2021 generálny riaditeľ NAFTA a.s. Martin Bartošovič pre Denník N uviedol, že ložiská na Slovensku sú relatívne plytké a ich výdatnosť je v desiatkach miliónov metrov kubických. „Môže to byť štyridsať, ale pokojne to môže byť aj viac než sto miliónov metrov kubických. Samozrejme, je to rozložené v čase na 5 až 15 rokov," vyjadril sa pre Denník N Bartošovič. Prípadná ťažba ložísk pri Trnave by teda bola zrejme krátkodobou záležitosťou.

V apríli 2022 v RTVS však už odznelo, že potenciál ložiska pri Malženiciach je na úrovni do 2 miliárd metrov kubických zemného plynu.

Ochrana životného prostredia a najmä podzemných vôd, ako dlhodobo strategického zdroja podľa Danišku z OZ Chceme zdravú krajinu ďaleko presahuje význam prípadnej krátkodobej ťažby malých ložísk zemného plynu.

OZ Chceme zdravú krajinu nepovažuje v súčasnosti verejnosti prezentované informácie o rozsahu ložísk plynu pri Trnave za dostatočne vierohodné vzhľadom na vyššie uvedené nekonzistentné vyjadrenia o množstve vyťažiteľného plynu ako aj z dôvodu, že neexistuje odhad vypracovaný nezávislou a v danej veci nezaujatou inštitúciou.

OZ upozorňuje, že ak by sa aj potvrdili údaje o rozsahu ložiska na úrovni 2 mld. metrov kubických, 10 % domácej spotreby (teda zhruba 500 mil. metrov kubických) by ním bolo možné pokryť najviac na 4 roky. NAFTA však ráta aj s využívaním ďalších ložísk zemného plynu v iných častiach Slovenska.

Aktivisti z OZ predpokladajú, že prípadná ťažba plynu v okolí Trnavy neovplyvní cenu plynu pre odberateľov, nakoľko súkromné ťažobné spoločnosti nemajú dôvod predávať plyn za nižšiu, než európsku trhovú cenu.

Z verejne dostupných informácií je zrejmé, že NAFTA a.s. už zrealizovala vrt Trakovice 13 a plánované sú minimálne vrty Madunice 8 v katastrálnom území Červeník, Malženice 1 v k.ú. Malženice, Pečeňady 1 (pôvodne k.ú. Zákostoľany, neskôr k.ú. Pečeňady), Špačince 10 (k.ú. Jaslovce) a ďalší, verejne nepomenovaný, vrt v katastrálnom území Malženíc.

Mapa prieskumných vrtov na základe verejne dostupných dát. | Zdroj: OZ Chceme zdravú krajinu
Mapa prieskumných vrtov na základe verejne dostupných dát. | Zdroj: OZ Chceme zdravú krajinu

Kedy by sa pri Trnave mohlo ťažiť?

V prípade že povoľovacie procesy pôjdu podľa termínov určených legislatívou, by NAFTA mohla plyn ťažiť už o dva roky. „Avšak samotný povoľovací proces od vybavenia vstupov na pozemky, až po právoplatné rozhodnutie EIA trvá na Slovensku takmer rok a pol. V okolitých krajinách je to neporovnateľne kratšie (ako príklad je možné uviesť Maďarsko či Chorvátsko, kde sa dĺžka procesu pohybuje približne na 1/3 z tohto času). Veríme, že v konečnom dôsledku sa nám podarí zachovať ťažbu uhľovodíkov na území Slovenska,“ povedala pre naše rádio Martina Štecová zo spoločnosti NAFTA a.s.

Navrhované vrty by podľa včera zverejneného investičného zámeru mali potvrdiť existenciu predpokladaných akumulácii plynu pri Trnave v objeme približne 500 miliónov metrov kubických.

V prvej etape, ktorá má trvať od roku 2023 do roku 2026, si podľa zverejneného investičného zámeru chcú overiť zásoby zemného plynu v ložisku.

V druhej etape má skúška plynule prejsť do ťažby v maximálnom objeme do 500 000 metrov kubických zemného plynu denne. Predpokladaná výška investície je zhruba 17 miliónov eur.

Na snímke nižšie je aktualizované situovanie navrhovaných prieskumných vrtov – Mal-1, Mal-2, Mal-3 a Testovacej jednotky Malženice spolu s prislúchajúcimi prípojkami a expedičným plynovodom, tak ako sú zverejnené v zámere.

Situovanie navrhovaných prieskumných vrtov. | Zdroj: Enviroportál
Situovanie navrhovaných prieskumných vrtov. | Zdroj: Enviroportál

OZ Chceme zdravú krajinu však zdôraznilo, že nerealizovanie vrtov Madunice 8 a Malženice 1 je popri nezákonnosti v minulosti vydaných rozhodnutí okresných úradov najmä dôsledkom vlastného rozhodnutia ťažobných spoločností. Krajský súd v Trnave totiž zároveň so zrušením nezákonných rozhodnutí okresných úradov pre vrty Madunice 8 a Malženice 1 vec vrátil na nové konania, v ktorých by sa okresné úrady museli riadiť rozsudkami Krajského súdu.

Ťažobné spoločnosti však dobrovoľne stiahli zámer navrhovaných vrtov, čím sa obe konania ukončili. Navyše v lete 2019 bol zrealizovaný vrt Trakovice 13 v k.ú. Trakovice (ako prieskumný vrt). Odvtedy ubehli takmer 3 roky a neboli vykonané ďalšie kroky predpísané zákonom podmieňujúce prípadnú ťažbu pomocou tohto vrtu.

Tento článok ste bezplatne čítali vďaka tomu, že počúvate Trnavské rádio. Ďakujeme, vážime si to.

Trnava 106,2 FM | Hlohovec 103,9 FM | Piešťany 107,9 FM | Galanta 93,4 FM | Holíč a Skalica 106,0 FM

Fotogaléria

  • Trnava a okolie
    106,2 MHz
  • Hlohovec
    103,9 MHz
  • Piešťany
    107,9 MHz
  • Galanta
    93,4 MHz
  • Holíč, Skalica
    106,0 MHz
  • Dunajská Streda (čoskoro)
    98,3 MHz