Leptané kraslice ľudovej umelkyne z Veľkého Grobu dodnes uchvacujú
{files5}
{if13}
/data/images/38677.jpg
Maľovanie veľkonočných vajec je odvekou tradíciou v mnohých domácnostiach v celom našom kraji. Vedeli ste však o umelkyni z Veľkého Grobu v okrese Galanta, ktorá zmenila náš pohľad na ľudové vzory?
Voskové, farbené, batikované či gravírované veľkonočné kraslice všetkých veľkostí i farieb predstavujú jeden z tradičných symbolov Veľkej noci. Podľa etnológov by mali vajíčka symbolizovať príchod nového života a znovuzrodenie.
Zdobenie vajec si pripomenulo aj Západoslovenské múzeum v Trnave. zbierkovým predmetom mesiaca sa tak výber z tvorby Kataríny Brinzovej. Narodila sa vo Veľkom Grobe (1877) a časť života pôsobila aj v Čataji. Poznáme ju ako majsterku ľudovej tvorby. Súčasťou zbierky sú nielen leptané kraslice, ale napríklad aj vyšívaná zástera zo sviatočného ženského čatajského odevu.
Katarína Brinzová sa už ako dieťa venovala maľovaniu ornamentov. "Jej talent sa však naplno rozvinul až od roku 1893, po vydaji do rodiny Brinzových v Čataji so silným slovenským národným cítením. Pod vplyvom svokry, ktorá bola zručnou maliarkou interiérov i vyšívačkou sa z Kataríny Brinzovej postupne stala zrelá, všestranne umelecky nadaná osobnosť. S citom pre kompozíciu a farebnú kombináciu vytvárala zložité kvetinové a geometrické zoskupenia vysokého estetického účinku. Vo svojej maliarskej tvorbe používala temperové a akvarelové farby s dominantnou červenou či oranžovou farbou. Ornamentami skrášľovala najmä kuchynské ohniská, ale aj steny okolo okien či dverí a ľudový nábytok," uviedla Aneta Vlčková, etnologička Západoslovenského múzea v Trnave.
Diela Kataríny Brinzovej ocenilo široké okolie, ale aj umelecká verejnosť. Ornamenty zdobia preto aj časť interiéru vily architekta Dušana Jurkoviča a tiež vstupnú halu ženského vzdelávacieho a výrobného spolku Vesna v Brne. Venovala sa aj kresbe na papier a výšivke. "Na podnet pracovníkov ÚĽUV-u úspešne aplikovala ornamenty z výšivky a nástennej maľby i na minimalistickú plochu veľkonočných vajíčok, ktoré dovtedy v tejto lokalite bývali bez ozdôb. Vzory na kraslice zafarbené zvyčajne červenou alebo zelenou farbou vytvárala leptaním kyselinou soľnou," dodala Aneta Vlčková.
Zbierku kraslíc Kataríny Brinzovej z minulého storočia dodnes možno nájsť v Západoslovenskom múzeu, podobne ako ďalšie predmety, ktoré vyzdobila. V Čataji má umelkyňa dodnes svoj rodný dom, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou. Zomrela v roku 1976, no aj jej deti sa vydali umeleckou cestou. Svojou prácou sa Brinzová zaslúžila o nový spôsob zdobenia kraslíc v našom regióne.
Fotogaléria
