Musíme si pomáhať
{files5}
{if13}
/data/images/39026.jpg
Je čoraz väčším trendom aj na Slovensku vyhľadať psychologickú pomoc, keď sme v úzkych. Aktuálna spoločenská situácia to pre vyťaženosť psychológov mnohokrát neumožňuje. Oslovili sme preto sociálnu psychologičku a výskumníčku Alenu Chudžíkovú a rozobrali sme s ňou spoločenské problémy, ktoré sa týkajú nás všetkých.
Alena Chudžíková pôsobí v neziskovom občianskom združení CVEK. Mimovládna organizácia sa snaží prispieť k vytváraniu spravodlivejšej a súdržnejšie spoločnosti. Súznie dnešná spoločnosť s ideálmi CVEK-u? “V kontexte toho, čo sa dnes deje, by som povedala, že sme solidárnejšou spoločnosťou. Zdvihla sa vlna solidarity,” odpovedala psychologička. Vyjadrila však obavu, či to bude mať vplyv na súdržnosť. “To je veľmi komplexný jav. Vstupujú do toho aj právne veci. Uvidíme, či to bude mať dlhodobý vplyv,” dodala.
Keďže CVEK funguje už od roku 2005, majú tam bohaté skúsenosti so zvládaním kríz. Mali sme tu ekonomickú krízu, utečeneckú... Čo teda hovorí prax? Opadne po čase prvotná vlna solidarity? “My sa skôr obávame, že zmizne tá proaktívna solidarita. Teraz chce naraz pomáhať veľmi veľa ľudí, aktivizujú sa komunity a organizácie a ja sa obávam, že môžu veľmi ľahko vyhorieť. Veľa pomoci teraz leží na pleciach obyčajných ľudí a mimovládnych organizácií. Mal by sa v tom oveľa viac angažovať štát,” podotkla Chudžíková.
Pravdou ostáva, že bežní ľudia sa aktivizujú aj v našom regióne. Vidíme to na príklade obcí, ktoré organizujú rôzne zbierky, pridávajú sa bežní ľudia všetkých vekových kategórií, ale aj skupiny spolužiakov či kolegov. “Nevieme, koľko bude konflikt na Ukrajine trvať, či to budú týždne, alebo mesiace… Preto by som odporúčala ľuďom, aby si šetrili sily," dodala.
V mimovládnej organizácii CVEK sa venujú aj výskumom. Časť z ich portfólia tvoria výskumy migrácie. Tá bola často zneužívaná ako súčasť politického boja. Je možné, že strach ľudí z migrantov bude zneužitý aj teraz? “Myslím si, že politici toto zneužívať nebudú, aspoň tí štandardní politici. Časť opozície už zdieľa nenávistné názory. Je to spojené aj s informačnou vojnou, s dezinformáciami… z toho vyplýva že nejaká časť politikov to zneužívať bude. Verím však, že veľká časť to robiť nebude. Aspoň z tohto uhla pohľadu to vnímam pozitívne,” uviedla pre Trnavské rádio Chudžíková.
Na politikoch je podľa Chudžíkovej aj to, aby udržali verejnú mienku o utečencoch z Ukrajiny stále pozitívnu.
Nasledujúc vlastné rady, v CVEK-u sa aktuálne pripravujú na ďalšie fázy. Aktuálne najviac pomáhajú humanitárne organizácie. “Pomáhať začínajú už aj samosprávy. Prijímajú utečencov z Ukrajiny, snažia sa ich ubytovať, poskytujú im prvé informácie. Samosprávy v týchto chvíľach oslovujú aj nás s tým, že nevedia ako postupovať. Práve tu vidíme svoj priestor,” uviedla Chudžíková. CVEK so samosprávami spolupracuje dlhodobo. Aktuálne mestám a obciam pomáhajú s informovanosťou utečencov z Ukrajiny.
“Pomáhať budeme aj v tej ďalšej fáze začleňovania ľudí do spoločnosti a do komunít,” doplnila s tým, že aktuálne sa nevie, koľko ľudí tu reálne aj ostane. “Veľa z nich putuje do zahraničia, kde majú rodiny a ďalšie kontakty. Veľká časť z migrantov však určite ostane aj v našich mestách a obciach. Vtedy to bude otázka toho, ako ich zapojiť do miestnych komunít. Našu úlohu vidíme aj v integrácií detí do škôl a škôlok,” uzavrela.
Bude to ale jednoduchšie z hľadiska príbuznosti ukrajinskej a slovenskej kultúry, či jazyka? “Existuje vysoká pravdepodobnosť, že Ukrajinci sa naučia náš jazyk pomerne rýchlo. Môže to teda do toho vstupovať,” odpovedala sociálna psychologička.
“Je preto pravdepodobné, že to bude pre nich jednoduchšie. Nemôžme ale zabúdať na to, s akými skúsenosťami prichádzajú. Do procesu integrácie vstupujú mnohé veci: okrem traumatizácie je tam aj otázka toho, že prichádzajú osamelé matky s deťmi. Nie sú to úplné rodiny, kde by boli obaja rodičia,” dodala.
Pre utečencov je aktuálna situácia veľkou traumou. Pre nás takmer nepochopiteľnou. “Ich trauma nekončí tým, že prídu do bezpečnej krajiny. Keď prídu na Slovensko, možno si na chvíľu vydýchnu, že sú vo fyzickom bezpečí, ale potom ich čaká ďalší stres. Budú čeliť tomu, že nevedia, čo je s ich rodinami. Muži zostali na Ukrajine - to sú predsa ich bratia, otcovia, príbuzní. Budú musieť bojovať, to je pre nás absolútne nepredstaviteľné,” vysvetlila Chudžíková s tým, že ich strach nesúvisí len so stavom Ukrajiny ale aj neistotou, ako bude vyzerať ich život na Slovensku. “Ľudia potrebujú pocit stability a bude trvať, kým ho u nás nadobudnú,” pripomenula.
Aby sa tento proces uľahčil, CVEK spolupracuje na tvorbe brožúr, ktoré pomáhajú slovenským učiteľom adaptovať ukrajinské deti na náš vzdelávací systém. V neľahkej situácii sme aj my - a zo psychologického hľadiska nám môže pomôcť ak strach nahradíme za empatiu.
Celý rozhovor si môžete vypočuť nižšie v našom podcaste alebo na Spotify či v Apple Podcast.
Fotogaléria
