Na Troch kráľov na výlet do Skalice

Cestou z Holíča do Skalice vidno pásy vinohradov, rozprestierajúcich sa vo svahoch juhovýchodne od mesta. Charakteristický ráz dopĺňajú kolónie malých vinohradníckych domčekov, takzvaných búd, ktorá tesne pri Skalici tvoria doslova radovú zástavbu a smerom von sa rozvoľňujú.

Skalické vinohradnícke búdy slúžia ako hospodárske, čiastočne aj obytné pre majiteľov vinohradov. Stavali sa v blízkosti v blízkosti vínnych pivníc, častokrát priamo nad nimi. Niektoré sú skutočné staré, mnohé existovali s určitosťou už v 18. storočí. V prvej polovici 20. sa začali objavovať nadstavby nad pivnicami s predsunutou pavlačou. V tomto období na tradičné vinohradnícke búdy v Skalici nadviazal aj náš najznámejší architekt Dušan Samuel Jurkovič. V roku 1905 navrhol pre svojho priateľa lekára, publicistu a politika Dr. Pavla Blaha "Slovenskú búdu", ktorá sa zakrátko, v roku 1906, aj zrealizovala.

Dušana Jurkovič sa zaslúžil aj o vzhľad Spolkového domu, jedného z jeho najznámejších architektonických diel. Na tamojšom cintoríne sa však nachádzajú aj ďalšie jeho diela – o niečo menej známe, o to však osobnejšie. Jurkovič mal ku Skalici obvzlášť hlboký vzťah. Jednak z tohto kraja pochádzal, mal tu rodinu a navyše tu začiatkom 20. storočia bolo veľmi činorodé prostredie mladej inteligencie s národne uvedomelými myšlienkami, pri ktorej mohol rozvíjať svoj "národný sloh".

Významnou osobnosťou tohto hnutia bol Jurkovičov priateľ Dr. Pavel Blaho, lekár, politik a publicista, ktorý vydával od roku 1898 časopis Hlas. Práve vďaka nemu získal Dušan Jurkovič príležitosť pracovať pre tento kraj a na zákazke Spolkového domu v Skalici. Ešte v roku 1901 pre neho robil adaptáciu malého kuchynského domu na obytnú vilku, v roku 1905 mu navrhoval pracovňu a "Búdu" - vínnu pivnicu.

Nakoniec pre neho navrhol aj posledné dielo – náhrobok, zrealizovaný v roku 1929. Základným motívom pomníku pre manželov Blahovcov je sarkofág, murovaný z drsných kamenných kvádrov. Zavŕšený je kamenným krížom.

Posledný náhrobok v Skalici navrhol Jurkovič v roku 1944 pre Dr. Ľudovíta Okánika. Ten mal v záhlaví rozvinutú stélu na podstavci z rustikovaných kvádrov a v strede je vo vysokom reliéfe stvárnený kamenný kríž prekrytý strieškou. Pamätníky mali pre Jurkoviča akýsi ideologický rozmer, boli pre neho niečo ako aj architektonické pamiatky, o ktorých ochranu sa výrazne zasluhoval - jednoducho zhmotnenie pamäte udalosti, človeka.

Mimochodom, jeho najznámejším pamätníkom je aj jeho najvýraznejšie dielo - Mohyla Milana Rastislava Štefánika v Brezovej pod Bradlom.

Viac správ a zaujímavostí môžete počúvať v Trnavskom rádiu už čoskoro aj na frekvencii v Skalici a Holíči 106,0 MHz.

Zdroj textu: Krajská organizácia cestovného ruchu Trnavský kraj zážitkov a Miroslav Beňák. Redakčne upravené.