Na Slovenskú Twiggy sa nikdy nezabudlo

"Najvzrušujúcejšie okamihy v živote speváka či speváčky sú tie dve hodiny vystúpenia naživo pred divákmi. Predstavte si: vystúpim na pódium a mám pred sebou desiatky, stovky ľudí. Spočiatku sa nepoznáme. Títo ľudia v sále odo mňa čosi očakavájú a ja ich nemôžem sklamať. A tak postupne, od pesničky ku pesničke nadväzujeme kontakt, sme si bližší. Tento proces vzájomného spoznávania sa - to je úžasná vec," povedala Eva Kostolányiová v rozhovore pre časopis Populár. Milovala svoje obecenstvo a ono milovalo ju.

Na legendárnu Trnavčanku spomínajú miestni dodnes. Nezabudnuteľné sú aj jej piesne. Za sedem rokov svojej speváckej kariéry ich nahrala viac ako 140.

Eva Kostolányiová, rodená Vermešová, vyrastala v Trnave v cukrovarníckej štvrti v skromných podmienkach so siedmimi súrodencami. Vermešovci bývali na Hospodárskej ulici, na cukrovarskej palande, v malom dome, ktorý patril cukrovaru.

Po rokoch na život pri fabrike spomínala mladšia Evina sestra Valéria Krajčovičová takto: "Boli sme súčasťou života fabriky, v konzervárni si pamätám, ako sme sa hrali na žmúračky medzi kaďami so zeleninou. Otec bol taký komediant. Stále robil rôzne recesie, preto u nás bolo vždy veľa cudzích detí. S mamou sa dopĺňali, napríklad v kuchyni – on šúľal lokše a mama piekla, niekedy ich bolo aj stopäťdesiat," uviedla v roku 2005 pre Novinky z radnice.

Hoci sa Eva dobre učila, už po základnej škole sa rozhodla začať pracovať v trnavskom mäsopriemysle. "Táto práca jej však vôbec nevyhovovala, bola nešikovná a stále mala dorezané ruky. Pamätám si na majálesy, ktoré boli v promenáde. Šaty nám šila pani Chodúrová, ktorá bývala pri hrubom kostole. Raz som si našetrila na látku, dala ušiť šaty – a v deň majálesu, keď som si ich išla obliekať, som zistila, že si ich Eva zobrala na ktorýsi zájazd. Veľmi som sa vtedy na ňu nahnevala. No po čase ma to prešlo, ani ona sa nevedela s nikým pohnevať – no bola akási dospelejšia ako my, mama sa s ňou rozprávala aj o dôverných veciach," spomínala na Evu jej sestra.

Už na jeseň 1956 Slovenský ľudový umelecký kolektív (SĽUK) usporiadal konkurz do tanečného súboru, kde aj po prísnych talentových skúškach Evu hneď prijali. Prihlášku jej napísal brat. Na Trnavu však legenda nezabúdala. "V roku 1957 založil kapelník Rudo Koššovič spolu s klaviristom Ondrom Lošonským Dixieland. V Trnave v tom čase veľa možností spoločenského vyžitia nebolo. Preto vznikla táto kapela orientovaná prevažne na mládež," uvádza sa na neoficiálnom webe venovanom speváčke. V počiatkoch sa Dixieland venoval jazzu, neskôr aj populárnej hudbe. 

"Pre tieto hudobné produkcie sa zaužíval názov "Čaj o piatej" (trnavsky "Té o péci"). Trvali od 16-tej do 21-ej hodiny každú nedeľu v kultúrnom dome Kovosmaltu. Záujem o vystúpenia bol taký veľký, že z pôvodnej jedálne s kapacitou 100-150 miest sa neskôr museli presunúť do veľkej sály, kde bola už kapacita 1500-1600 miest. Mládež každý týždeň zaplnila celý kultúrny dom. Prichádzali mladí z okolitých dedín, miest a z Trnavy," dopĺňa biografický web.

Do zoskupenia sa neskôr pridala aj Eva s bratom Ivanom. "Chýr o týchto produkciách sa doniesol až do Bratislavy, odkiaľ si k nim chodievali "zajamovať" mnohí známi muzikanti ako Juraj Berczeller, Pavol Zelenay, Ladislav Gerhardt, Juraj Matzenauer, Štefan Farkaš, Emil Frátrik a ďaľší. Okrem čajov hrávali hlavne na stužkových a rozlúčkových zábavách pre študentov, či na súťažiach," dodáva web.

Eva Kostolányiová opustila rodné mesto a vydala sa do Bratislavy, kde pôsobila vo Vojenskom umeleckom súbore. Tu pochopili, že okrem výnimočnej tanečnice ide aj o skvelú speváčku. Pokračovala v Tatra-revue, kde chcela uplatiť svoj všetstranný talent. "Po jednej sezóne v bratislavskej Tatra-revue a zahraničnom angažmán v Orchestri Braňa Hronca (Švédsko, Švajčiarsko, Írsko) si založila vlastnú skupinu HEJ. Popri tom spolupracovala so skupinou Prúdy, Collegium Musicum, ale aj Tanečným orchestrom Čs. rozhlasu v Bratislave a Orchestrom Gustava Broma, s ktorým nahrala i svoju profilovú LP platňu," dopĺňa Martin Juročo v článku pre Novinky z radnice vydané v roku 2005.

Talent trnavskej rodáčky ocenili viac krát aj na Bratislavskej lýre, no Československo Eva reprezentovala aj na zahraničných festivaloch. Objavila sa aj vo viacerých muzikáloch, rolu mala prisľúbenú aj v muzikáli Na skle maľované. "Pre zdravotné problémy však k spolupráci už nedošlo. V posledných rokoch života bol jej spevácky prejav poznačený ťažkou chorobou, hormonálna liečba zmenila aj timbre – z mezzosopránu na alt, preto ju priaznivci, ale aj priatelia nespoznávali," dodal Jurčo.

Režisérka a textárka Viola Muránska na Evu spomína ako na interpretku, ktorá vedela pochopiť zmysel textu. A speváčku tiež povežovala za bojovníčku. Na ich poslednom stretnutí krátko pred úmrtím Eva povedala: "Neboj sa nič, možno sa z toho ešte aj dostanem. A keď nie, žila som. Prežila som svoj život naplno. A možno som po sebe niečo aj zanechala."

Eva Kostolányiová zomrela 3. 10. 1975 a miesto posledného odpočinku našla na starom cintoríne pri Merkúri.