Kráľ Madagaskaru sa narodil vo Vrbovom
{files5}
{if13}
/data/images/39329.jpg
Tento týždeň si pripomíname 275. výročie narodenia Mórica Beňovského, jedného z elitnej skupiny Slovákov, ktorí zasiahli aj do svetových dejín.
Ako prvý Európan sa plavil v severnom Pacifiku. Napísal svetový bestseller. Zasiahol do dejín Poľska, Spojených štátov amerických, Francúzska, Rakúska a Madagaskaru. Bol prvým človekom, čo preskúmal Ostrov sv. Vavrinca v Beringovom mori. Zjednotil Africké kmene. Z väzenia s lukratívnym výhľadom na Tatry ušiel v ženských šatách. Tak poznáme grófa Matúša Mórica Michala Františka Serafína Augusta Beňovského.
Vo Vrbovom stále nájdeme Beňovských kúriu, avšak dom, v ktorom sa svetobežník narodil, dnes už údajne nestojí. Na Beňovských kúrii blízko Námestia Slobody je však aspoň umiestnená pamätná tabuľa. Po Móricovi je vo Vrbovom pomenovaná i jedna ulica. Ďalšiu nájdeme aj v hlavnom meste.
Okrem toho, že Beňovský zasiahol do svetových dejín, výrazne ovplyvnil aj tie domáce. Na rodil sa v roku 1746 a detstvo strávil v malom mestečku v okrese Piešťany. Neskôr sa stal dôstojníkom v rakúskej armáde, no už vtedy mal výstredné názory, ktoré ho donútili opustiť Rakúsko-Uhorsko. Odišiel teda do Poľska, kde sa v roku 1768 oženil s Annou Hönschovou.
V ten istý rok sa pridal k poľskému národnému hnutiu proti ruskej intervencii. Františka Marcinová, archivárka a dokumentátorka ľubovnianskeho múzea, nám opísala, aká bola Beňovského úloha v odboji.
„Tým si znepriatelil poľského kráľa. Hradný kapitán Ľubovnianskeho hradu potom dostal pokyn, aby zajal Beňovského, čo sa mu aj podarilo,“ opísala Marcinová. Ľubovnianske väzenie však vtedy malo svoje špecifiká.
Väzenie na druhom poschodí veže poskytovalo podľa Marcinovej aj skvelý výhľad na Tatry. „No ukážkový výhľad! To by chcel mať zrejme každý vezeň,“ dodala s úsmevom archivárka.
Vo väzení však Beňovský strávil len jedno leto. Pobyt si skrátil útekom. Zo žalárov po celom svete ušiel počas svojho života niekoľkokrát, avšak ani jednu väznicu pravdepodobne Móric neopustil tak ikonicky, ako tú ľubovniansku.
Po úteku sa vrátil do Poľska, kde ho znovu zajali. Ako trest ho už nečakala komora na hrade s výhľadom na veľhory, ale rovno odľahlá Kamčatka na Sibíri.
Na Madagaskare sa stal kráľom, priniesol reformy, zjednotil africké kmene a podarilo sa mu zakázať niektoré okultné zvyky. Na ostrove nakoniec dobrodruh aj zahynul. Paradoxne za to mohla guľka francúzskej armády, pre ktorú v tom čase pracoval. Nemal ani 40 rokov.
Na Madagaskare sa o Beňovskom dodnes učia a údajne veria, že jeho duch stále bdie nad ich ostrovom. Niektoré ulice v mestách na Madagaskare stále nesú jeho meno v pôvodnej transkripcii a má tu aj svoje pamätníky. Napriek snahám sa stále nepodarilo zistiť, kde ležia jeho ostatky. Do Afriky preto už zavítalo niekoľko slovenských expedícii, žiaľ, dodnes neboli úspešné. Život rodáka z nášho regiónu bol však tak dramatický, že jeho príbehy sa javia ako nesmrteľné.
Fotogaléria
