Vo finále ankety Strom roka sú až 3 z nášho kraja

Anketa Strom roka Nadácie Ekopolis oslavuje 19 rokov a v aktuálnom ročníku má práve trnavský kraj veľkú šancu pýšiť sa tou najkrajšou drevinou. Spomedzi 12 finalistov sa nachádzajú až 3 na našom území. Víťaz získa spolu s prestížnym ocenením aj ošetrenie. Hlasovať sa dá do konca septembra.

Patrónom súťaže je už desiaty krát Peter Lipa. Ten má podľa vlastných slov najradšej práve lipy. „Košaté stromy, slovanského typu,“ upresnil pre nadáciu. Možno by aj známeho hudobníka oslovila Lipa malolistá z Bernolákovho sadu v Trnave. Má približne 150 rokov, výšku 30 metrov a obvod kmeňa 450 centimetrov. Nájdete ju pri polkruhovom posedení pri lavičkách. „Patrí pravdepodobne k prvým stromom, ktoré tu obyvatelia Trnavy vysadili, keď pôvodná hradobná priekopa stratila svoju funkciu a začal z nej vznikať park. Stromy vraj začali vysádzať bežní obyvatelia, lebo im v meste chýbala zeleň. Je fascinujúce, že strom, ktorý naši predkovia vysadili tak dávno v túžbe po zeleni a prírode v mestskom prostredí, napĺňa takú istú potrebu ľudí dodnes,“ uviedla nadácia v popise k trnavskej lipe, ktorej v ankete patrí číslo 11.

Lipa na okraji obce Mokrý háj v okrese Skalica je ešte staršia - má 250 rokov. V obvode jej namerali 340 centimetrov a dorástla do výšky 25 metrov. Rastie pri "očanskej" kaplnke, ku ktorej sa viaže legenda. "Traduje sa povesť o slepej dievčine, ktorej stará žena poradila, aby si vodou zo studničky za dedinou omývala oči a pila ju. Za pár mesiacov dievčina opäť videla. Miestna zemianka preto dala pri studničke postaviť kaplnku, ktorá sa odvtedy nazýva „očanská“ a zasadili pri nej túto lipu," doplnila nadácia Ekopolis s tým, že dodnes je významným miestom stretnutí, ale aj vinohradníckych zvyklostí. Skalická lipa má vo finále šťastné číslo 7.

Posledným stromom z nášho regiónu v tomto ročníku ankety je "zabudnutá" Čerešňa vtáčia v Sklenených hutách v Malých Karpatoch. Storočný storm má v obvode 470 centimetrov a dorástol do výšky 22 metrov. Čerešňa rastie v areáli bývalej sklárne a pôsobí monumentálne. "Bývalá skláreň tu pôsobila už v 17. storočí. Po jej  zániku tu zostala len malá osada, ktorú obývali huncokári – nemeckí drevorubači. Dnes túto osadu pripomínajú len zarastené základy domov a osamotené staré ovocné stromy – jablone a hrušky. Prastará čerešňa potvrdzuje zabudnutú výnimočnosť tohoto miesta. Vzhľadom na miesto kde rastie, ide pravdepodobne o ušľachtilú starú odrodu," uviedla v opise nadácia k čerešni číslo 2. 

V ankete možno hlasovať do konca septembra prostredníctvom facebooku, na webe nadácie, ale aj SMSkou či hlasovacím lístkom. Víťaz poputuje do ankety Európsky strom roka. Nadácia finančne prispeje aj na stromy, ktoré skončia na druhom a treťom mieste.